BERLÍN, BRATISLAVA. Niečo sa vtedy stalo. Niekedy pred viac ako štyritisíc rokmi sa náhle vymenili ľudia, ktorí vtedy žili v Európe.
Akoby čosi vytlačilo predchádzajúcich obyvateľov, rozsiahla a vplyvná skupina, čo nahradila prvých farmárov, čo o tisícročia skôr dorazili na náš kontinent kdesi z územia dnešného Turecka.
No potomkov týchto pionierov poľnohospodárstva by ste medzi dnešnými Európanmi hľadali len ťažko. Naznačuje to nová štúdia genetikov, ktorí na vlastné prekvapenie zistili, že pred tisícročiami sa odohrala nejaká neznáma udalosť. Jej výsledkom je, že „dnešní Európania“ sú o niekoľko tisícročí mladší, než sa pôvodne myslelo.
Zrazu zmizli
Oblasť v strednom Nemecku je ideálna na skúmanie modernej minulosti človeka.
Región Mittelelbe-Saale obývali ľudia po tisícročia, vďaka čomu môžu vedci dnes skúmať pozostatky síce z jediného miesta, no z rôznych období. A vďaka nim potom sledovať aj odlišné vlny migrácií a presunov dávnych kultúr.
Medzinárodný tím genetikov si tak vytypoval takmer štyridsať kostier. Z ich zubov a kostí vedci odobrali mitochondriálnu DNA, ktorú dedíme iba po matke, a sústredili sa na niektoré konkrétne mutácie.
Kľúčom boli také, ktoré dnes má viac ako polovica Európanov. Práve tie poslúžili pri pozostatkoch starých dvetisícpäťsto až viac ako sedemtisíc rokov ako vhodný sprostredkovateľ na cestu do minulosti.
„Vzrušujúce je, že tieto genetické značky prvej paneurópskej kultúry, ktorá bola jasne veľmi úspešnou, náhle pred 4500 rokmi čosi nahradilo,“ hovorí podľa BBC Alan Cooper, spoluautor štúdie v odbornom magazíne Nature Communications. „Niečo veľké sa vtedy stalo. A detektívkou teraz bude zistiť, čo vlastne.“
Záhadný pôvod
Súčasné hypotézy hovorili, že prví ľudia moderného typu prišli do Európy niekedy pred štyridsaťtisíc rokmi, pravdepodobne cestou z Afriky.
Neskôr, zhruba osemtisíc rokov dozadu sa z územia dnešnej Anatólie rozšírili do Európy nositelia takzvanej neolitickej revolúcie, teda ľudia, ktorí už na svoju obživu pestovali rastliny a starali sa o dobytok. Práve ich potomkami mali byť aj mnohí súčasní Európania.
To však zrejme nie je pravda a okolo roku 2500 pred naším letopočtom nastala ďalšia veľká výmena európskeho obyvateľstva.
Genetici naznačujú, že niektoré zo sledovaných zmien v genetickom kóde sa objavujú s výskytom takzvanej kultúry zvoncovitých pohárov. Jej presný pôvod je však dodnes záhadou.
„Ukázali sme však, že genetické základy modernej Európy sa objavili niekedy v eneolite,“ dodáva aj Wolfgang Haak. „Až po veľkej genetickej zmene niekedy pred štyrmi tisícročiami.“
doi:10.1038/ncomms2656
