Pred štrnástimi rokmi vedci vyvinuli geneticky upravený druh ryže, ktorá by zabezpečila vitamín A proti slepote a ďalším chorobám detí v rozvojových krajinách. O niekoľko mesiacov sa Filipíny stanú prvou krajinou, ktorá začne distribuovať „zlatú ryžu“ svojim farmárom. Bangladéš a Indonézia budú čoskoro nasledovať a India o tom vážne uvažuje.
Je to síce pekné, ale štrnásť rokov je dosť, nie? Za ten čas prišli v dôsledku nedostatku vitamínu A o zrak v rozvojových krajinách milióny detí a polovica z nich zomrela do roka po strate zraku. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že pre nedostatok vitamínu A ročne oslepne štvrť až pol milióna detí.
„Zlatá ryža“ obsahuje betakarotén, pigment, vďaka ktorému dokáže telo vyrábať vitamín A. Sladké zemiaky, karotka či špenát sú prirodzenými zdrojmi betakaroténu, lenže bežná biela ryža takmer žiadny neobsahuje. A práve ona je najdôležitejšou súčasťou stravy približne polovice svetovej populácie.
Čo spôsobilo taký sklz, kým sa táto ryža dostala k farmárom? Vymysleli ju Peter Beyer a Ingo Potrykus koncom 90. rokov minulého storočia. V roku 2002 bola pripravená na testy. Lenže tie boli pre protesty Greenpeace a ďalších environmentálnych organizácií odložené o sedem rokov. Prekonanie rôznych administratívnych prekážok zabralo ďalších šesť.
