Život nemusel vzniknúť na Zemi

Myšlienkový experiment ukázal, že so životom na Zemi to mohlo byť úplne inak.

Vznikol život na našej planéte?(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – NASA/JPL)

BRATISLAVA. Keď sa americký genetik Alexei Sharov nad tým zamyslel, dávalo to zmysel. A pravdepodobne ho najviac prekvapilo to, že o čosi podobné sa predtým ešte nikto poriadne nepokúsil.

Napokon, myšlienka to bola taká banálna, že aj keď ju vymysleli na opísanie rastúceho výkonu počítačov, použili ju už napríklad na sledovanie vývoja vedeckých štúdií.

Takzvaný Moorov zákon hovorí zhruba toto: zložitosť integrovaných obvodov sa zdvojnásobuje zhruba každý rok a pol.

V preklade, vývoj sa zrýchľuje a toto zrýchľovanie sa dá približne odhadnúť, pričom sa takto dokážeme pozrieť nielen dopredu, ale aj ohliadnuť naspäť.

Desať miliárd rokov?

Ak to funguje vo svete výpočtovej techniky a celkom dobre aj v opise rastúceho počtu vedeckých štúdií, prečo by to nemohlo fungovať, ak sa budeme snažiť uchopiť evolúciu? A z dnešnej úrovne a zložitosti druhov sa tak pozrieť celou cestou späť až do okamihu, keď život ako taký na našej planéte vznikol?

Keď takýto model Sharov s biológom Richardom Gordonom vytvorili, výsledok ich zaskočil.

Na prvý pohľad totiž vyzeral ako zjavný nezmysel: život mal vzniknúť niekedy pred približne desiatimi miliardami rokov. No naša planéta má „len“ štyri a pol miliardy.

„Ak to budeme odhadovať na akýsi ústup genetickej zložitosti počas dlhého času až na nejaký úplný základ, potom nám vznik života vychádza na niekedy pred 9,7 miliardy rokov, plus-mínus dva a pol miliardy rokov,“ hovorí podľa magazínu Technology Review americkej univerzity MIT dvojica vedcov. „Najzaujímavejší je však ten vzťah, to, že to vôbec možno urobiť.“

Práve slovo odhad, akási extropolácia je však kľúčové. Vedci podľa pripravovanej štúdie zdôrazňujú, že použiť Moorov zákon na vývoj života je skôr akýsi ich myšlienkový experiment. Rovnako ako tvrdenie, že zložitosť života sa na planéte zdvojnásobila zhruba každých 376 miliónov rokov.

Je totiž nepravdepodobné, že vývoj života prebiehal pravidelne. Skôr evolúciu rôzne udalosti a prírodne katastrofy tu spomalili, tam zase urýchlili, nevraviac o konkurenčnom zápase, nedostatku zdrojov, tlaku prostredia a na úplnom konci aj čudného, nepomerne rozvinutého druhu - ľudí.

Evolúcia pritom nemá cieľ, a nie je ním ani pravidelne rastúca zložitosť. Dôležité je iba prežiť, a to niekedy aj tak, že organizmy sa stávajú jednoduchšími.

Špekulácie ako dôsledok

Ak by však vedci mali pravdu, ich tvrdenia by mali ďalekosiahle dôsledky. Odhadujú totiž, že len k štádiu zložitejších baktérií to mohlo trvať päť miliárd rokov.

Znamenalo by to napríklad to, že život sa na našu planétu dostal z iného miesta kozmu. A tiež, že ak sa život do dnešného štádia v našom prípade vyvinul za desať miliárd rokov, vo vesmíre nemusí byť veľa rozvinutejších civilizácií.

Vedci však zdôrazňujú, že v skutočnosti pri takomto uvažovaní iba hádame. Pravdepodobnejšie rovnako je, že dvojica len príliš zjednodušila spôsob, akým evolúcia prebieha, a nevzala do úvahy všetky čo i len známe faktory, ktoré sa v prírode odohrávajú.

No jeden dôsledok ich uvažovania je aspoň zaujímavý a nepoteší vyznávačov konšpiračných teórií. „Ak nebol žiadny inteligentný život vo vesmíre pred vznikom Zeme,“ píšu podľa EarthSky vedci, „nemohli ju životom obdariť nejakí inteligentní mimozemšťania.“

arXiv:1304.3381 [physics.gen-ph]

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 932
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 517
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 7 944
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 526
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 923
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 694
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 487
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 352
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 2 815
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 462

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.

Neprehliadnite tiež

Civilizáciu Aztékov zničila európska zbraň, nevedeli proti nej bojovať

Za kolapsom rozvinutej juhoamerickej civilizácie môže byť aj pandémia paratýfusu.

Voda na Zemi aj vo vesmíre. Pozrite si najkrajšie zábery z kozmu za tento týždeň

Vedci predstavili tri mimozemské svety, kde by mohla byť voda aj život.

Pluto a jeho mesiace budú oficiálne ríšou mŕtvych

Nové názvoslovie pre systém trpasličej planéty sa inšpiruje aj mytológiou.

TECH_FM

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava. Tak prečo toľko kriku? Vysvetľuje podcast TECH_FM.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop