Jeho objav ochránil milióny detí. Detská obrna, táto niekedy bežná choroba, je už minulosťou prakticky na celom svete. Najviac prípadov sa objavuje už len v centrálnej Afrike, Pakistane a Afganistane.
V Československu ju vďaka účinnému očkovaniu nezaznamenali od roku 1960. Boli sme vtedy prvou krajinou, v ktorej sa podarilo obrnu úplne potlačiť. Deti u nás očkovali práve jeho "živou" vakcínou.
Hilary Koprowski (5. 12. 1916 - 11. 4. 2013), ktorý vyvinul prvú vakcínu na ústne užitie proti detskej obrne, si za to však slávu nevyslúžil. Nechýbalo pritom veľa a k objavu ani nemuselo dôjsť.
Sám prehltol vírus
Koprowski sa narodil do poľskej židovskej rodiny. Odmalička bol veľkým hudobným talentom, obdivovateľom Frédérica Chopina. Keď však prišiel na konzervatórium, zistil, že v triede je jeden ešte väčší talent a on nechcel byť "až" druhý. Preto išiel na Varšavskú univerzitu, kde vyštudoval medicínu.
Tam sa zoznámil s manželkou, s ktorou v roku 1940 ušiel pred nacistami. Najprv do Talianska, potom do Brazílie. Po vojne našli svoj nový domov na východnom pobreží Spojených štátov.
Tu sa začal venovať výskumu detskej obrny. Na tento výskum v tom čase dávala americká vláda veľké peniaze, ešte pred vojnou s tým začal prezident Franklin Delano Roosevelt, ktorý sám prežil túto chorobu a nemohol preto chodiť.
Výskum sa v tom čase sústreďoval na mŕtve vírusy obrny, no Koprowski si vybral iný postup. Tvrdil, že vakcína môže účinne fungovať len v tom prípade, že bude obsahovať živý vírus. Len vďaka veľmi oslabenému, no stále živému vírusu sa telo môže pripraviť.
Ostatní vedci sa báli, že je to príliš nebezpečné. Koprowski si však veril natoľko, že v roku 1948 sám prehltol namiešaný kokteil, ktorý obsahoval aj časti mozgu potkana nakazeného obrnou. Prežil a o dva roky to isté skúsil na osemročnom chlapcovi. Keď uňho nespozoroval žiadne vedľajšie účinky, vakcinoval takto ďalších dvadsať detí.
Takéto experimenty by boli v súčasnosti protizákonné, no v roku 1950 viedli k objaveniu prvej perorálnej vakcíny proti detskej obrne.
Koprowski vírus obrny v potkaňom mozgu aj sám prehltol. FOTO - ISIFA
Pokojný život bez slávy
Keď ju predstavil na vedeckých konferenciách, stretol sa s veľkou nedôverou. Jeho experimentov sa však nakoniec chytil Albert Sabin.
V roku 1955 si svoju vakcínu so živým vírusom nechal v Amerike patentovať, ďalší vedec Jonas Salk zas prišiel s vakcínou s mŕtvym vírusom. Celú pozornosť tým upriamili na seba.
Salk chodil do televíznych šou, keď letel lietadlom, piloti ho chodili osobne zdraviť, stal sa americkou celebritou. Koprowski sa k tomu nikdy ani nepriblížil. Salk sa neskôr aj posťažoval, že táto pozícia mu skomplikovala ďalšiu vedeckú prácu.
Koprowski mohol, naopak, naďalej nerušene pracovať, do dôchodku odišiel až dva roky pred smrťou. Od roku 1957 viedol výskumný inštitút Wistar vo Philadelphii. Pod jeho vedením biológovia objavili vakcínu na ružienku, ale aj vakcínu proti besnote, ktorá bola účinnejšia a menej bolestivá ako dovtedy používaná.
V 70. rokoch sa stal Koprowski jedným z prvých vedcov, ktorí sa venovali skúmaniu protilátok, vďaka ktorým sa dnes diagnostikuje a lieči rakovina.
Kým vo vedeckom prostredí dostal Koprowski množstvo ocenení, medzi verejnosťou sa o ňom veľmi nevedelo. Až do konca 90. rokov, keď o ňom britský novinár Edward Hooper napísal, že stál pri zrode epidémie AIDS.
Naznačil, že Koprowski pri svojich experimentoch v Kongu koncom 50. rokov kontaminoval vzorky šimpanzou krvou a tým dostal vírus HIV ako prvý do ľudského organizmu.
Už v roku 2000 však toto tvrdenie vyvrátila britská Kráľovská spoločnosť, podľa ktorej sa v Koprowského vzorkách nikdy nenašli žiadne stopy po šimpanzej DNA alebo po víruse HIV.
