Rozpadajú sa nielen štruktúry, ale aj bodové elementárne častice. Nestabilné sú napríklad štyri kvarky zo šiestich (s, c, b a t kvarky) či Higgsov bozón.
Tak ako vyššie štruktúry, aj bezštruktúrne častice sa rozpadajú preto, lebo môžu. Rozdiel je ten, že tie ľahšie, na ktoré sa rozpadajú, nie sú vopred prítomné v ťažších, ale vznikajú až v okamihu rozpadu. A tiež ten, že predpovedať možno len pravdepodobnosti, na čo všetko sa dá rozpadnúť.
Rozumieme tak tomu, že niektoré spôsoby rozpadu sú časté a iné zas zriedkavé. Na častých sme sa naučili teóriu častíc - štandardný model. Na zriedkavých hľadáme náznaky, ako ho rozšíriť. V CERN-e sa aj s účasťou fyzikov z Matfyzu pripravuje experiment na pozorovanie zriedkavých rozpadov K mezónov.
V nich je viazaný s kvark, ktorý sa zriedkavo rozpadne na d kvark a dve neutrína. Podľa štandardného modelu sa to stane iba jeden raz z desať miliárd.
Potrebujeme ich uvidieť aspoň sto. Preto treba preveriť tisíc miliárd rozpadov. Výsledkom bude súhlas alebo nesúhlas s predpoveďou. Želáme si nesúhlas, ktorý by znamenal výmenu neznámych častíc. A načo nám to bude?
Materiálne dobrá prídu. V duchovno-kultúrnej rovine základný výskum stojí proti rozpadu civilizácie, ktorý, žiaľ, nie je až taký zriedkavý.
Autor: Tomáš Blažek, fyzik
