BRATISLAVA. Rastú na nie príliš úrodnej pôde. Zlé podmienky, nedostatok vody, takmer žiadne hnojenie alebo pesticídy. No napriek tomu sa na tom mieste stromom darí.
Nebudú slúžiť len na stavbu príbytkov, nábytku či, nebodaj, ako biopalivo. Bude to potrava, les bude potravinovou plantážou a z jednotlivých stromov bude jedlo.
Takúto budúcnosť teraz naznačuje nový výskum tímu z americkej univerzity Virginia Tech. Vedci ukázali postup, ako zo stromov, presnejšie z celulózy, možno získať látky vhodné na konzumáciu. A to dokonca aj pre ľudí.
Rozložiť, zložiť
Ten nápad nie je úplne nový a na prvý pohľad je aj jednoduchý. Hladných ľudí je veľa. A rovnako veľa je v rôznych podobách buničiny, rastlinného polysacharidu, ktorý tvorí steny rastlinných buniek. Už len vymyslieť, aby ľudia mohli napríklad takéto stromy jesť.
Tím Percivala Zhanga chcel preto prísť na spôsob, ako premeniť celulózu na čosi, čo by bolo pre naše organizmy predsa len prístupnejšie. Ideálne na škroby, chemické látky, ktoré tvoria kľúčovú zložku našej potravy.
„Celulóza a škrob majú rovnaký chemický vzorec,“ hovorí podľa tlačového vyhlásenia Virginia Tech Zhang. „Rozdiel je v chemických väzbách. Napadlo nám použiť postupnosť enzýmov na rozviazanie týchto väzieb a umožniť vznik škrobu.“
Vedci k tomu podľa štúdie v magazíne PNAS použili geneticky upravené baktérie E. coli.
Vložili do nich gény z iných mikróbov, pôdnej plesne i zemiakov. Výsledkom boli látky, enzýmy, ktoré celulózu rozložili na menšie molekuly. Medzivýsledkom tak bola glukóza a z nej neskôr amylóza, jedna z kľúčových zložiek škrobu.
Výskumníci takto dokázali pozmeniť tretinu látky zo stromov a získali čosi, čo možno pridávať do potravy, prípadne z toho vyrobiť rozložiteľné plasty. Zvyšný odpad sa dá použiť ako biopalivo.
Príliš drahé
„Na začiatku to nemalo žiadnu chuť,“ vysvetľuje pre magazín Science Zhang. „No ak ste to chvíľku prežúvali, začalo to chutiť sladko.“
Biológovia však zdôrazňujú, že od takýchto jedlých stromov sme ešte ďaleko. Na prerobenie dvesto kíl celulózy na zhruba dvadsať kilogramov škrobu potrebovali milión dolárov. No výskumníci veria, že v priebehu desaťročia sa postup tak vylepší a zlacnie, že sa môže vyplatiť.
Zdôrazňujú totiž, že ročne dokáže ľudstvo získať zhruba sto miliárd ton celulózy, pričom do polovice storočia bude na planéte žiť približne deväť miliárd ľudí. A tých bude treba nakŕmiť.
doi: 10.1073/pnas.1302420110
