BRATISLAVA. Bola to vlastne vedecká náhoda. Neďaleko juhoafrického Johannesburgu, v slávnej Malape, na mieste, kde odkrývajú najstaršie stopy človeka a jeho predkov, sa na jednej z podzemných jaskýň zrútil strop.
Strop sa vplyvom erózie prepadol a pred výskumníkmi sa zrazu objavil rozsiahly priestor. No čo je dôležitejšie, v tom priestore okrem množstva kostí rôznych pradávnych zvierat ležali aj záhadné pozostatky. Pozostatky tiel najmenej troch jedincov Australopithecus sediba, zrejme kľúčový medzičlánok, keď sa z australopitekov stal rod Homo.
Teraz vedci v špeciálnom čísle magazínu Science uverejnili šesticu štúdií, ktoré prezradili viac o živote nášho afrického príbuzného. Žil zhruba pred dvomi miliónmi rokov, čiastočne sa podobal na ľudí a, na prekvapenie odbornej i laickej verejnosti, sa na rozdiel od niektorých svojich starších predchodcov aspoň čiastočne vrátil na stromy.
Ani človek, ani opica
Keď paleoantropológovia tie kosti objavili v roku 2008, čosi na nich nesedelo. Nielenže zrejme narazili na úplne nový druh pračloveka, ten pračlovek akoby nikam nepatril.
Už prvé preskúmanie pozostatkov totiž naznačovalo, že sa stretli dva svety skombinované v jednom tvorovi. Ani človek, ani primitívny hominin, ani primátom príbuzné zviera, ani niekto, koho už musíme považovať za nášho prarodiča. Čosi medzi, čo malo zuby ľudí aj australopitekov, časť rebier takú a druhú onakú, ruky a ramená vhodné na šplhanie po stromoch. A chodilo to síce vzpriamene, no čudne.
„Nie som si istý, ći by ste si z väčšej vzdialenosti všimli rozdiel medzi krokmi A. sediba a ľudskými,“ hovorí podľa magazínu New Scientist Jeremy DeSilva, ktorý spolu s kolegami v jednej zo štúdií sledoval práve spodné časti kostry. „No ak by ste sa dostali bližšie, niečo by ste si všimli. Nenašľapoval ako dnešní ľudia. Kráčal kratučkými krokmi.“
Pozostatky totiž naznačujú, že A. sediba najskôr stúpil na vonkajší okraj chodidla a postupne dokročil na zvyšok a nohu mierne vytočil, pričom sa zvláštne kolísal. A zuby, obzvlášť tie očné, sa zase viac podobali na zuby moderných ľudí než ostatných australopitekov.
Zase na stromy
Fakty
A. sediba
Žil pred dvomi miliónmi rokov v dnešnej Juhoafrickej republike.
Dodnes našli vedci viac ako dvesto kostí, prvé deväťročný Matthew Berger v roku 2008.
A. sediba žil na stromoch aj na zemi, môže byť medzičlánkom medzi ľuďmi a australopitekmi.
Vedci predpokladajú, že čudná chôdza mohla byť kompromisom medzi kráčaním a lozením po stromoch. A to je zvláštne, pretože odborníci si podľa staršie datovaných nálezov mysleli, že príbuzní človeka sa pred dvomi miliónmi rokov už stromov z veľkej miery zbavili. No ak A. sediba bol v našej línií predkov, potom sme sa znovu na stromy vrátili.
A nielen to, línie australopitekov sa niekedy pred približne štyrmi miliónmi rokov rozdelili - jedna vrátane A. sediba žila na juhu Afriky, druhá ako preslávená Lucy (A. afarensis) prežívala na východe kontinentu.
To by však vysvetľovalo inú dávnu záhadu. Práve Lucy mala rada pevnú zem, no prví členovia druhu Homo akoby naznačovali, že znovu čiastočne žili na stromoch. Kým však túto hypotézu odborníci príliš važne nebrali, A. sediba je kľúčom k odpovedi, ako to vôbec bolo možné.
„Na tejto kostre vidíme evolúciu v akcii,“ hovorí pre Nature paleoantropológ Lee Berger. „No ak tento tvor je predkom človeka, potom náš rod vznikol podstatne inak, ako hovorili naše predchádzajúce hypotézy.“
