BRATISLAVA. Bola to jedna zo záhad tej fotogenickej planéty. Záhada, ktorú vedci nedokázali vyriešiť už desaťročia, čudná anomália, ktorá nezapadala do žiadneho zo známych modelov.
Keď astronómovia skúmali atmosféru Saturnu, na niektorých rozsiahlych miestach narážali na príliš nízku hustotu elektrónov. Jednoducho, niečo sa na obrovskej plynovej planéte dialo, no nik presne nevedel čo vlastne.
Túto záhadu vyriešili výkonné havajské ďalekohľady. Na Saturne prší a nabité častice vody na druhú najväčšiu planétu našej slnečnej sústavy padajú z jej prstencov.
Prstencový dážď
Vôbec po prvý raz vedci dokázali odhaliť takéto vzťahy medzi prstencami a atmosférou nejakej planéty.
„Saturn je prvá planéta, ktorá nám ukázala výrazné interakcie medzi svojou atmosférou a jej systémom prstencov,“ hovorí v tlačovom vyhlásení NASA James O'Donoghue, prvý autor štúdie v magazíne Nature.
„Hlavným efektom tohto prstencového dažďa je, že tlmí ionosféru Saturnu. Teda dážď výrazne redukuje hustotu elektrónov v miestach, kam dopadne.“
Takéto miesta si všimla už sonda Voyager v osemdesiatych rokoch, keď pri svojom prelete okolo planéty narazila na tri zvláštne tmavšie oblasti v jej atmosfére. Odborníci predpokladali, že to môže nejako súvisieť s prstencami, no žiadne ďalšie dôkazy nemali. Až dosiaľ.
Nasadia Cassini
Ďalekohľady teraz ukázali, že prúdenie nabitých vodných častíc určuje magnetosféra planéty. Výsledkom tak je, že rozsiahle oblasti Saturnu dostávajú zásah, ktorý pripomína dážď.
Vedci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír chcú teraz na sledovanie tohto fenoménu nasadiť prístroje vesmírnej sondy Cassini. Tá okolo planéty krúži od leta v roku 2004.
