Podľa výskumov amerického genetika Roya Brittena je rozdiel medzi DNA človeka a šimpanza až päť percent, teda nie doteraz predpokladaných 1,5 percenta. FOTO - SCIENCE
Už takmer 30 rokov sa ako miera rozdielnosti sekvencií DNA ľudí a našich najbližších príbuzných v ríši zvierat - šimpanzov - uvádza hodnota 1,5 percenta. Neraz ju citovali autori aj v tejto prílohe. Takýto rozdiel sa nejaví ako zvlášť veľký a dobre ladí s neočakávane sofistikovaným šimpanzím správaním, vrátane výroby nástrojov, odhaleným vďaka dlhodobému pozorovaniu týchto ľudoopov bádateľmi v teréne. Ba objavili sa aj čísla na úrovni iba 1,3-percentného rozdielu DNA. Na vec sa však dá pozrieť aj inak.
Urobil to americký genetik Roy Britten z California Institute of Technology v Corona del Mar. O výsledkoch napísal v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 23. septembra 2002.
Priamo zanalyzoval približne 735 000 báz DNA z genómových sekvencií človeka aj šimpanza. To nie je veľa, ale postupoval tak, aby išlo o pomerne reprezentatívnu vzorku. Určil, že rozdiel, vyplývajúci z nahradení (substitution) jednotlivých báz - čiže adenínu, guanínu, cytozínu a tymínu - inými, je 1,4 percenta, čo potvrdzuje predchádzajúce výskumy.
No nezostal iba pri tom. Všimol si aj iné dimenzie rozdielu, konkrétne vsunutia, alebo naopak výpadky báz zo sekvencie. Takéto javy sa v genetickom žargóne označujú ako indels (insertion verzus deletion). Hoci sú zhruba desaťkrát menej časté ako nahradenia báz, typicky sa týkajú oveľa väčšieho počtu báz. Zohľadnenie indelsov zvyšuje mieru rozdielu DNA človeka a šimpanza na úroveň päť percent. Šimpanzy, či už učenlivé, alebo trpasličie (bonobo), sú nám stále zoologicky najpríbuznejšie, ale mnohí ľudia, ktorých sa toto konštatovanie dotýka, sa už azda pri tých piatich percentách budú cítiť voľnejšie.
No kompletné sekvenovanie šimpanzieho genómu je na programe dňa a po jeho zavŕšení môžu veci vyzerať zasa inak.
ZDENĚK URBAN
