SME
Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky
JEDNA GENERÁCIA SA S KATASTROFÁLNYMI POVODŇAMI VÔBEC NEMUSÍ STRETNÚŤ, INÁ TO „SCHYTÁ“ I VIACKRÁT, SÚČASNÝ STAV NIE JE NEZVYČAJNÝ

Prežívame práve sedem mokrých rokov?

Môžu sa zopakovať nedávne katastrofálne povodne, ktoré v krátkom čase znovu postihli rozsiahle územia Európy? Ak áno, kedy? ...


Obrázok 3: Dvojnásobné päťročné kĺzavé priemery priemerných ročných prietokov v riekach Dunaj, Rýn, Neman a Neva.


Obrázok 2: Priebeh priemerných ročných teplôt v stanici Uppsala (podľa Moberga a Bergströma, 1996) za obdobie 1722-1995 a priemerných zrážkových úhrnov spadnutých na územie Anglicka a Walesu (podľa Woodleya, 1996) za obdobie 1727-1992.


Obrázok 1: Kolísanie dolnej hranice ľadovcov v Alpách za uplynulé dve tisícročia (podľa Kligeho a kol., 1989).

Jedna generácia sa s katastrofálnymi povodňami vôbec nemusí stretnúť, iná to „schytá“ i viackrát, súčasný stav nie je nezvyčajnýMôžu sa zopakovať nedávne katastrofálne povodne, ktoré v krátkom čase znovu postihli rozsiahle územia Európy? Ak áno, kedy? Čo spôsobuje prívaly vody? Ľudia si právom kladú tieto otázky a právom očakávajú odborný názor hydrológov a vodohospodárov.

Hydrológovia, meteorológovia ani vodohospodári, samozrejme, nemôžu predpovedať budúcnosť. Majú však k dispozícii teórie, na základe ktorých môžu rozpracovať scenáre očakávaného vývoja zrážkových a odtokových pomerov v krajine.

Jedna z najnovších teórií, ktorá je dnes stredobodom pozornosti odborníkov aj laikov, pochádza z polovice osemdesiatych rokov 20. storočia. Je založená na klimatickej zmene spôsobenej rastom skleníkového efektu atmosféry. Nie je však jediným vysvetlením toho, čo sa v uplynulých rokoch a mesiacoch stalo.

Preto pripomeniem staršiu teóriu, rozvíjanú od päťdesiatych rokov napríklad Křivským, Bratránkom, neskôr Brůžekom. Táto teória je založená na viac-menej pravidelnom striedaní sa období, či už suchých a mokrých, alebo teplých a studených.

O čom svedčí uplynulých 2000 rokov

Začnime trošku širšie, vývojom teplotných pomerov v strednej Európe. Obrázok 1 schematicky znázorňuje časový priebeh pohybu dolnej hranice ľadovcov v Alpách (záporné hodnoty znamenajú ochladenie, kladné oteplenie). Z analýzy klimatických podmienok na Zemi za posledné dve tisícročia vyplýva, že teplota vzduchu a zrážky mali kolísavý charakter. V Európe v prvých storočiach boli teploty a zrážky podobné súčasným. Od 4.-5. storočia do 8. storočia prevládalo v Európe suché a teplé podnebie. Oteplenie a stabilizácia podnebia boli i v rokoch 900-1200, keď priaznivé podmienky umožňovali Vikingom ďaleké plavby (obdobie tzv. malého klimatického optima). V tomto období sa napríklad v Anglicku pestovala vínna réva.

V polovici 14. storočia nastalo v strednej Európe ochladenie. Roky 1590-1850 sú známe ako malá ľadová doba. Od druhej polovice 19. storočia sa začala na severnej pologuli prejavovať otepľujúca tendencia, ktorá trvá dodnes. V rámci tohto globálneho 200-300-ročného kolísania klímy v Európe sa vyskytovali viaceré kratšie teplé a studené obdobia.

Základom, z ktorého možno pri hľadaní suchých a mokrých období vychádzať, sú záznamy meteorologických prvkov (teploty a zrážky) a hydrologických prvkov (prietoky). Zatiaľ čo merania teploty vzduchu a zrážok sa robili v Európe už začiatkom 18. storočia, s pravidelným vyhodnocovaním prietokov sa začalo až začiatkom 19. storočia.

Napríklad priebeh teplôt v stanici vo švédskej Uppsale (pozri obrázok 2) naznačuje, že priemerná teplota vzduchu začiatkom 18. storočia, teda pred zhruba 260 rokmi, bola na tej istej úrovni ako dnes. Ak však použijeme na určenie vývoja teploty vzduchu iba merania zo staníc, kde existujú záznamy len po roku 1860, dostaneme hrozivý nárast teploty vzduchu.

Nič nové pod Slnkom

Hľadaním odpovedí na otázku, či možno dlhodobo predpovedať výskyt mokrých a suchých období, sa ľudstvo venuje prakticky od svojho počiatku. Ako príklad môžeme uviesť Prvú knihu Mojžišovu (41), kde sa hovorí o predpovedaní siedmich mokrých a siedmich suchých rokov. V niektorých riekach rovníkovej Afriky skutočne existuje veľmi výrazný viacročný cyklus opakovania sa suchých a mokrých rokov.

Striedanie suchých a vlhkých období prebiehalo i na európskych tokoch. Na odhalenie tohto cyklu však treba použiť priemery za viacročné obdobie. Viacročné kolísanie odtoku v európskych tokoch totiž nie je také výrazné ako v Afrike alebo Austrálii, napriek tomu je však evidentné.

Obrázok 3 vykresľuje dvojnásobné päťročné kĺzavé priemery ročných prietokov Rýna v stanici Kolín (DL), Dunaja v stanici Turnu Severin (RO), Nemanu v stanici Smalinikai (LT) a Nevy v stanici Novosaratovka (RS).

Vo všetkých tokoch sa vyskytujú suchá v priemere v 2629-ročnom cykle.

V 19. storočí zažila západná a stredná Európa mimoriadne sucho v rokoch 1857-1864, v 20. storočí v rokoch 1945-1947 a okolo roku 1975 (na Neve o pár rokov skôr). Najbližšie suché obdobie by malo teoreticky nastať okolo roku 2005.

Je zaujímavé, že suché obdobia sa nevyskytujú na celej Zemi naraz, ale sú časovo posunuté. Napríklad keď je v Severnej Amerike sucho, Európa sa priam topí vo vode, a platí to aj naopak.

Na slovenských tokoch je situácia podobná. Aj keď s meraním prietokov sa začalo až po roku 1900, mokré a suché obdobia sú zrejmé. Na obrázku 4 vidíme suché (okolo roku 1932, 1947, 1975, 1990) a vlhké obdobia. Podľa môjho názoru toto všetko potvrdzuje teóriu, že v prípade veľkých riek nie je správne hovoriť o dlhodobom úbytku alebo náraste vodnosti. O čom možno hovoriť, to sú suché a vodné obdobia.

Život je krátky, pamäť ešte kratšia

Ľudský život je krátky, pamäť ešte kratšia. Môže sa stať, že jedna generácia sa s katastrofálnymi povodňami vôbec nestretne a niektorá to „schytá“ i viackrát. Suchá sa vyskytovali aj v starom Egypte, dokonca aj potopa sveta tu už bola. Súčasné častejšie povodne nie sú preto ničím nezvyčajným. Prirodzené je aj to, že sa niekde 35 rokov „veľká voda“ nevyskytla.

Príchod dlhotrvajúcich dažďov, ktoré spôsobia storočné prietoky, preto nemá nič spoločné s nesprávnym obhospodarovaním krajiny človekom (odlesňovaním, výstavbou ciest). Katastrofálne dažde a ešte väčšie povodne sa vyskytli v minulosti aj v nezdevastovaných povodiach.

Povodniam - teda vlastne silným dažďom, ktoré ich spôsobujú - človek zabrániť nedokáže. Škodám, ktoré povodne spôsobujú, však môžeme predchádzať rozumným obhospodarovaním krajiny, vytvorením záplavových území pri tokoch (teda miest, kde sa voda pri povodni môže vyliať bez toho, aby ohrozila životy a majetok), prípadne výstavbou sústavy ovládateľných nádrží, ktoré nebezpečnú vodu zachytia.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

CYNICKÁ OBLUDA

Porovnanie Slovenska a Maďarska

Občas si nahovárame, že sme na tom s úrovňou demokracie a politickej zodpovednosti lepšie.

Bratislavský Aupark mení majiteľa. Cena prekoná všetky rekordy

Realitný obchod desaťročia je pred finalizáciou.

Ilustračné foto

Koronavírus: Pribudlo ďalších 32 obetí a takmer dvetisíc nakazených (minúta po minúte)

Antigénové testy odhalili ďalších 1 413 osôb s koronavírusom.

Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.
Komentár Branislava Benčata

Haščák nie je Penta? Nebláznite

Partneri počkali, kým sa boss stiahne potupne.

Neprehliadnite tiež

Kuracie kúsky z pestovaného mäsa od firmy Eat Just. Predaj kultivovaného mäsa schválil ako prvý Singapur.

Najvýznamnejšia vedkyňa, o ktorej ste asi nikdy nepočuli

Spoluzaklada významnú oblasť matematiky.

Podcast Zoom

Zoom: Najkrajší rádioteleskop Arecibo sa už nedá opraviť

Podcastový prehľad noviniek z vedy.