JEDNA GENERÁCIA SA S KATASTROFÁLNYMI POVODŇAMI VÔBEC NEMUSÍ STRETNÚŤ, INÁ TO „SCHYTÁ“ I VIACKRÁT, SÚČASNÝ STAV NIE JE NEZVYČAJNÝ

Prežívame práve sedem mokrých rokov?

Môžu sa zopakovať nedávne katastrofálne povodne, ktoré v krátkom čase znovu postihli rozsiahle územia Európy? Ak áno, kedy? ...


Obrázok 3: Dvojnásobné päťročné kĺzavé priemery priemerných ročných prietokov v riekach Dunaj, Rýn, Neman a Neva.


Obrázok 2: Priebeh priemerných ročných teplôt v stanici Uppsala (podľa Moberga a Bergströma, 1996) za obdobie 1722-1995 a priemerných zrážkových úhrnov spadnutých na územie Anglicka a Walesu (podľa Woodleya, 1996) za obdobie 1727-1992.


Obrázok 1: Kolísanie dolnej hranice ľadovcov v Alpách za uplynulé dve tisícročia (podľa Kligeho a kol., 1989).

Jedna generácia sa s katastrofálnymi povodňami vôbec nemusí stretnúť, iná to „schytá“ i viackrát, súčasný stav nie je nezvyčajnýMôžu sa zopakovať nedávne katastrofálne povodne, ktoré v krátkom čase znovu postihli rozsiahle územia Európy? Ak áno, kedy? Čo spôsobuje prívaly vody? Ľudia si právom kladú tieto otázky a právom očakávajú odborný názor hydrológov a vodohospodárov.

Hydrológovia, meteorológovia ani vodohospodári, samozrejme, nemôžu predpovedať budúcnosť. Majú však k dispozícii teórie, na základe ktorých môžu rozpracovať scenáre očakávaného vývoja zrážkových a odtokových pomerov v krajine.

Jedna z najnovších teórií, ktorá je dnes stredobodom pozornosti odborníkov aj laikov, pochádza z polovice osemdesiatych rokov 20. storočia. Je založená na klimatickej zmene spôsobenej rastom skleníkového efektu atmosféry. Nie je však jediným vysvetlením toho, čo sa v uplynulých rokoch a mesiacoch stalo.

Preto pripomeniem staršiu teóriu, rozvíjanú od päťdesiatych rokov napríklad Křivským, Bratránkom, neskôr Brůžekom. Táto teória je založená na viac-menej pravidelnom striedaní sa období, či už suchých a mokrých, alebo teplých a studených.

O čom svedčí uplynulých 2000 rokov

Začnime trošku širšie, vývojom teplotných pomerov v strednej Európe. Obrázok 1 schematicky znázorňuje časový priebeh pohybu dolnej hranice ľadovcov v Alpách (záporné hodnoty znamenajú ochladenie, kladné oteplenie). Z analýzy klimatických podmienok na Zemi za posledné dve tisícročia vyplýva, že teplota vzduchu a zrážky mali kolísavý charakter. V Európe v prvých storočiach boli teploty a zrážky podobné súčasným. Od 4.-5. storočia do 8. storočia prevládalo v Európe suché a teplé podnebie. Oteplenie a stabilizácia podnebia boli i v rokoch 900-1200, keď priaznivé podmienky umožňovali Vikingom ďaleké plavby (obdobie tzv. malého klimatického optima). V tomto období sa napríklad v Anglicku pestovala vínna réva.

V polovici 14. storočia nastalo v strednej Európe ochladenie. Roky 1590-1850 sú známe ako malá ľadová doba. Od druhej polovice 19. storočia sa začala na severnej pologuli prejavovať otepľujúca tendencia, ktorá trvá dodnes. V rámci tohto globálneho 200-300-ročného kolísania klímy v Európe sa vyskytovali viaceré kratšie teplé a studené obdobia.

Základom, z ktorého možno pri hľadaní suchých a mokrých období vychádzať, sú záznamy meteorologických prvkov (teploty a zrážky) a hydrologických prvkov (prietoky). Zatiaľ čo merania teploty vzduchu a zrážok sa robili v Európe už začiatkom 18. storočia, s pravidelným vyhodnocovaním prietokov sa začalo až začiatkom 19. storočia.

Napríklad priebeh teplôt v stanici vo švédskej Uppsale (pozri obrázok 2) naznačuje, že priemerná teplota vzduchu začiatkom 18. storočia, teda pred zhruba 260 rokmi, bola na tej istej úrovni ako dnes. Ak však použijeme na určenie vývoja teploty vzduchu iba merania zo staníc, kde existujú záznamy len po roku 1860, dostaneme hrozivý nárast teploty vzduchu.

Nič nové pod Slnkom

Hľadaním odpovedí na otázku, či možno dlhodobo predpovedať výskyt mokrých a suchých období, sa ľudstvo venuje prakticky od svojho počiatku. Ako príklad môžeme uviesť Prvú knihu Mojžišovu (41), kde sa hovorí o predpovedaní siedmich mokrých a siedmich suchých rokov. V niektorých riekach rovníkovej Afriky skutočne existuje veľmi výrazný viacročný cyklus opakovania sa suchých a mokrých rokov.

Striedanie suchých a vlhkých období prebiehalo i na európskych tokoch. Na odhalenie tohto cyklu však treba použiť priemery za viacročné obdobie. Viacročné kolísanie odtoku v európskych tokoch totiž nie je také výrazné ako v Afrike alebo Austrálii, napriek tomu je však evidentné.

Obrázok 3 vykresľuje dvojnásobné päťročné kĺzavé priemery ročných prietokov Rýna v stanici Kolín (DL), Dunaja v stanici Turnu Severin (RO), Nemanu v stanici Smalinikai (LT) a Nevy v stanici Novosaratovka (RS).

Vo všetkých tokoch sa vyskytujú suchá v priemere v 2629-ročnom cykle.

V 19. storočí zažila západná a stredná Európa mimoriadne sucho v rokoch 1857-1864, v 20. storočí v rokoch 1945-1947 a okolo roku 1975 (na Neve o pár rokov skôr). Najbližšie suché obdobie by malo teoreticky nastať okolo roku 2005.

Je zaujímavé, že suché obdobia sa nevyskytujú na celej Zemi naraz, ale sú časovo posunuté. Napríklad keď je v Severnej Amerike sucho, Európa sa priam topí vo vode, a platí to aj naopak.

Na slovenských tokoch je situácia podobná. Aj keď s meraním prietokov sa začalo až po roku 1900, mokré a suché obdobia sú zrejmé. Na obrázku 4 vidíme suché (okolo roku 1932, 1947, 1975, 1990) a vlhké obdobia. Podľa môjho názoru toto všetko potvrdzuje teóriu, že v prípade veľkých riek nie je správne hovoriť o dlhodobom úbytku alebo náraste vodnosti. O čom možno hovoriť, to sú suché a vodné obdobia.

Život je krátky, pamäť ešte kratšia

Ľudský život je krátky, pamäť ešte kratšia. Môže sa stať, že jedna generácia sa s katastrofálnymi povodňami vôbec nestretne a niektorá to „schytá“ i viackrát. Suchá sa vyskytovali aj v starom Egypte, dokonca aj potopa sveta tu už bola. Súčasné častejšie povodne nie sú preto ničím nezvyčajným. Prirodzené je aj to, že sa niekde 35 rokov „veľká voda“ nevyskytla.

Príchod dlhotrvajúcich dažďov, ktoré spôsobia storočné prietoky, preto nemá nič spoločné s nesprávnym obhospodarovaním krajiny človekom (odlesňovaním, výstavbou ciest). Katastrofálne dažde a ešte väčšie povodne sa vyskytli v minulosti aj v nezdevastovaných povodiach.

Povodniam - teda vlastne silným dažďom, ktoré ich spôsobujú - človek zabrániť nedokáže. Škodám, ktoré povodne spôsobujú, však môžeme predchádzať rozumným obhospodarovaním krajiny, vytvorením záplavových území pri tokoch (teda miest, kde sa voda pri povodni môže vyliať bez toho, aby ohrozila životy a majetok), prípadne výstavbou sústavy ovládateľných nádrží, ktoré nebezpečnú vodu zachytia.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 7 top cyklotrás zo severu na juh
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  3. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  8. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  9. Inteligencia vo všetkom
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  1. 7 top cyklotrás zo severu na juh
  2. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  3. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  4. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  5. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  6. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  7. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  8. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  9. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  10. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 9 783
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 533
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 766
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 403
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 5 979
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 647
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 672
  8. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 099
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 410
  10. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 2 326

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Na prvého mája hádzal po súdruhoch vajcia. Trafil a šiel sedieť do Ilavy

Vladimír Červeň sa už odmalička do sveta budovateľských hesiel a komunistického blahobytu obohnaného ostnatým drôtom nehodil.

KOMENTÁRE

Z celého sveta: Ako sa karikaturisti smiali z Donalda Trumpa

Karikatúry Trumpa z celého sveta.

KULTÚRA

Slovenskí džezmeni sú skvelí. Chýba im však originalita

Kritika zaznela na odovzdávaní Cien Esprit za najlepší slovenský džezový album.

Neprehliadnite tiež

Pozrite si najlepšie produkty roka 2016 podľa portálu recenzie.sme.sk

Ocenili sme najlepšie produkty za rok 2016 v dvadsiatich kategóriách od televízorov až po chytré hodinky.

Na Kube sa o šimpanzy nestarajú v ZOO, majú ich doma

Galéria s prírastkami do svetových Zoologických záhrad.

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop