JEDNA GENERÁCIA SA S KATASTROFÁLNYMI POVODŇAMI VÔBEC NEMUSÍ STRETNÚŤ, INÁ TO „SCHYTÁ“ I VIACKRÁT, SÚČASNÝ STAV NIE JE NEZVYČAJNÝ

Prežívame práve sedem mokrých rokov?

Môžu sa zopakovať nedávne katastrofálne povodne, ktoré v krátkom čase znovu postihli rozsiahle územia Európy? Ak áno, kedy? ...


Obrázok 3: Dvojnásobné päťročné kĺzavé priemery priemerných ročných prietokov v riekach Dunaj, Rýn, Neman a Neva.


Obrázok 2: Priebeh priemerných ročných teplôt v stanici Uppsala (podľa Moberga a Bergströma, 1996) za obdobie 1722-1995 a priemerných zrážkových úhrnov spadnutých na územie Anglicka a Walesu (podľa Woodleya, 1996) za obdobie 1727-1992.


Obrázok 1: Kolísanie dolnej hranice ľadovcov v Alpách za uplynulé dve tisícročia (podľa Kligeho a kol., 1989).

Jedna generácia sa s katastrofálnymi povodňami vôbec nemusí stretnúť, iná to „schytá“ i viackrát, súčasný stav nie je nezvyčajnýMôžu sa zopakovať nedávne katastrofálne povodne, ktoré v krátkom čase znovu postihli rozsiahle územia Európy? Ak áno, kedy? Čo spôsobuje prívaly vody? Ľudia si právom kladú tieto otázky a právom očakávajú odborný názor hydrológov a vodohospodárov.

Hydrológovia, meteorológovia ani vodohospodári, samozrejme, nemôžu predpovedať budúcnosť. Majú však k dispozícii teórie, na základe ktorých môžu rozpracovať scenáre očakávaného vývoja zrážkových a odtokových pomerov v krajine.

Jedna z najnovších teórií, ktorá je dnes stredobodom pozornosti odborníkov aj laikov, pochádza z polovice osemdesiatych rokov 20. storočia. Je založená na klimatickej zmene spôsobenej rastom skleníkového efektu atmosféry. Nie je však jediným vysvetlením toho, čo sa v uplynulých rokoch a mesiacoch stalo.

Preto pripomeniem staršiu teóriu, rozvíjanú od päťdesiatych rokov napríklad Křivským, Bratránkom, neskôr Brůžekom. Táto teória je založená na viac-menej pravidelnom striedaní sa období, či už suchých a mokrých, alebo teplých a studených.

O čom svedčí uplynulých 2000 rokov

Začnime trošku širšie, vývojom teplotných pomerov v strednej Európe. Obrázok 1 schematicky znázorňuje časový priebeh pohybu dolnej hranice ľadovcov v Alpách (záporné hodnoty znamenajú ochladenie, kladné oteplenie). Z analýzy klimatických podmienok na Zemi za posledné dve tisícročia vyplýva, že teplota vzduchu a zrážky mali kolísavý charakter. V Európe v prvých storočiach boli teploty a zrážky podobné súčasným. Od 4.-5. storočia do 8. storočia prevládalo v Európe suché a teplé podnebie. Oteplenie a stabilizácia podnebia boli i v rokoch 900-1200, keď priaznivé podmienky umožňovali Vikingom ďaleké plavby (obdobie tzv. malého klimatického optima). V tomto období sa napríklad v Anglicku pestovala vínna réva.

V polovici 14. storočia nastalo v strednej Európe ochladenie. Roky 1590-1850 sú známe ako malá ľadová doba. Od druhej polovice 19. storočia sa začala na severnej pologuli prejavovať otepľujúca tendencia, ktorá trvá dodnes. V rámci tohto globálneho 200-300-ročného kolísania klímy v Európe sa vyskytovali viaceré kratšie teplé a studené obdobia.

Základom, z ktorého možno pri hľadaní suchých a mokrých období vychádzať, sú záznamy meteorologických prvkov (teploty a zrážky) a hydrologických prvkov (prietoky). Zatiaľ čo merania teploty vzduchu a zrážok sa robili v Európe už začiatkom 18. storočia, s pravidelným vyhodnocovaním prietokov sa začalo až začiatkom 19. storočia.

Napríklad priebeh teplôt v stanici vo švédskej Uppsale (pozri obrázok 2) naznačuje, že priemerná teplota vzduchu začiatkom 18. storočia, teda pred zhruba 260 rokmi, bola na tej istej úrovni ako dnes. Ak však použijeme na určenie vývoja teploty vzduchu iba merania zo staníc, kde existujú záznamy len po roku 1860, dostaneme hrozivý nárast teploty vzduchu.

Nič nové pod Slnkom

Hľadaním odpovedí na otázku, či možno dlhodobo predpovedať výskyt mokrých a suchých období, sa ľudstvo venuje prakticky od svojho počiatku. Ako príklad môžeme uviesť Prvú knihu Mojžišovu (41), kde sa hovorí o predpovedaní siedmich mokrých a siedmich suchých rokov. V niektorých riekach rovníkovej Afriky skutočne existuje veľmi výrazný viacročný cyklus opakovania sa suchých a mokrých rokov.

Striedanie suchých a vlhkých období prebiehalo i na európskych tokoch. Na odhalenie tohto cyklu však treba použiť priemery za viacročné obdobie. Viacročné kolísanie odtoku v európskych tokoch totiž nie je také výrazné ako v Afrike alebo Austrálii, napriek tomu je však evidentné.

Obrázok 3 vykresľuje dvojnásobné päťročné kĺzavé priemery ročných prietokov Rýna v stanici Kolín (DL), Dunaja v stanici Turnu Severin (RO), Nemanu v stanici Smalinikai (LT) a Nevy v stanici Novosaratovka (RS).

Vo všetkých tokoch sa vyskytujú suchá v priemere v 2629-ročnom cykle.

V 19. storočí zažila západná a stredná Európa mimoriadne sucho v rokoch 1857-1864, v 20. storočí v rokoch 1945-1947 a okolo roku 1975 (na Neve o pár rokov skôr). Najbližšie suché obdobie by malo teoreticky nastať okolo roku 2005.

Je zaujímavé, že suché obdobia sa nevyskytujú na celej Zemi naraz, ale sú časovo posunuté. Napríklad keď je v Severnej Amerike sucho, Európa sa priam topí vo vode, a platí to aj naopak.

Na slovenských tokoch je situácia podobná. Aj keď s meraním prietokov sa začalo až po roku 1900, mokré a suché obdobia sú zrejmé. Na obrázku 4 vidíme suché (okolo roku 1932, 1947, 1975, 1990) a vlhké obdobia. Podľa môjho názoru toto všetko potvrdzuje teóriu, že v prípade veľkých riek nie je správne hovoriť o dlhodobom úbytku alebo náraste vodnosti. O čom možno hovoriť, to sú suché a vodné obdobia.

Život je krátky, pamäť ešte kratšia

Ľudský život je krátky, pamäť ešte kratšia. Môže sa stať, že jedna generácia sa s katastrofálnymi povodňami vôbec nestretne a niektorá to „schytá“ i viackrát. Suchá sa vyskytovali aj v starom Egypte, dokonca aj potopa sveta tu už bola. Súčasné častejšie povodne nie sú preto ničím nezvyčajným. Prirodzené je aj to, že sa niekde 35 rokov „veľká voda“ nevyskytla.

Príchod dlhotrvajúcich dažďov, ktoré spôsobia storočné prietoky, preto nemá nič spoločné s nesprávnym obhospodarovaním krajiny človekom (odlesňovaním, výstavbou ciest). Katastrofálne dažde a ešte väčšie povodne sa vyskytli v minulosti aj v nezdevastovaných povodiach.

Povodniam - teda vlastne silným dažďom, ktoré ich spôsobujú - človek zabrániť nedokáže. Škodám, ktoré povodne spôsobujú, však môžeme predchádzať rozumným obhospodarovaním krajiny, vytvorením záplavových území pri tokoch (teda miest, kde sa voda pri povodni môže vyliať bez toho, aby ohrozila životy a majetok), prípadne výstavbou sústavy ovládateľných nádrží, ktoré nebezpečnú vodu zachytia.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások.
  4. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  6. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  7. Moskva alebo Petrohrad?
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  10. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  1. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  2. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások.
  3. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  5. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  6. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  7. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  8. Modern luxury next to the Blue Church
  9. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  10. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  1. Moskva alebo Petrohrad? 7 421
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 4 387
  3. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 956
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 122
  5. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 1 571
  6. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 1 484
  7. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 362
  8. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 235
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 091
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 069

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Štátna firma ukázala, ako by sa dalo obísť zvyšovanie príplatkov

Najväčší súkromní zamestnávatelia zhodne tvrdia, že také kroky, ako chystá železničné Cargo, neplánujú.

DOMOV

Esbéeskar môže v obchode šacovať. Ak je to dobrovoľné

Ak zariadenie zapípa, pracovník SBS by mal zákazníka požiadať o blok.

DOMOV

Dobré ráno: My sme les? Kto v spore o slovenské lesy klame

Kultúrny súboj sa najnovšie vedie o lesy.

Neprehliadnite tiež

Prečo horúca voda zamrzne rýchlejšie ako studená?

Teoretický opis ukázal aj to, že studená voda môže zovrieť rýchlejšie.

So psom sa dožijete vyššieho veku. Veda naznačuje, ktorú rasu si vybrať

Domáci miláčik môže motivovať ľudí, aby sa viac pohybovali a žili zdravšie.

Slovenka pozorovala prvý medzihviezdny asteroid: už ho nikdy neuvidíme

Podobných asteroidov z medzihviezdneho priestoru uvidíme viac, hovorí Eva Lilly z Astronomického ústavu v Honolulu na Havaji.

OBJEKTÍV

Humanoid od Boston Dynamics sa naučil robiť saltá vzad

Robotické salto je veľký pokrok v robotike.