Kyberterorizmus je nafúknutá bublina a stovky expertov a úradníkov by sa mali radšej venovať reálnejším bezpečnostným hrozbám, tvrdia redaktori prestížneho technologického spravodajského servera CNET (news.com), ktorí venovali problematike elektronickej bezpečnosti špeciálne vydanie svojho magazínu koncom augusta.
Hneď na úvod citujú denník Washington Post, ktorý v júni priniesol správu o jednom z kyber-útokov, ktorý sa už uskutočnil: dvanásťročný hacker v roku 1998 získal cez počítač prístup do systému vodnej elektrárne v Arizone a mohol otvoriť jej vráta - keby sa tak stalo, voda by zaplavila dve mestá s miliónom obyvateľov. „Tento príbeh má len jeden háčik,“ píše CNET, „nie je pravdivý.“ Hacker nemal 12, ale 27 rokov, udalosť sa nestala v roku 1998, ale o štyri roky skôr, a hacker elektráreň v žiadnom prípade ovládať nemohol, hoci do niektorých častí systému prenikol.
Nebezpečenstvo počítačového útoku na infraštruktúru nepochybne existuje. Teoreticky je možné, aby hackeri na diaľku po prieniku do systému elektrárne spôsobili dočasný lokálny výpadok prúdu, nasmerovali dva vlaky na rovnakú koľaj alebo paralyzovali komunikačné servery vírusom a zastavili tak obchodovanie na burzách. Vyžadovalo by to však obrovské úsilie, hlbokú znalosť špeciálnych počítačových systémov, ktoré túto infraštruktúru ovládajú, ako aj prekonanie niektorých fyzických prekážok, nielen geniálne hackerské schopnosti.
Katastrofický scenár predviedli v júli experti počas cvičenia „digitálny Pearl Harbor“, keď dokázali simulovať rozsiahly kyberútok proti americkej infraštruktúre. Pripravovali ho však päť rokov a potrebovali naň 200 miliónov dolárov a pomoc tajnej služby. Výsledkom bolo, že fiktívny útok dokázal ochromiť komunikáciu v husto obývaných oblastiach - nie však ohroziť ľudské životy.
Keby teroristi chceli zasadiť čo najtvrdší úder, bolo by pre nich ešte stále oveľa jednoduchšie napríklad zaútočiť na kamión prepravujúci nebezpečné látky a spôsobiť tak ekologickú katastrofu.
Najväčším nebezpečenstvom pre všetky počítačové systémy tak stále zostávajú ich vlastné nedostatky a neschopnosť vyrovnať sa so zlyhaním svojich čiastkových podsystémov. V roku 1996 napríklad spôsobil jeden strom spadnutý na drôty vysokého napätia deväťhodinový výpadok prúdu na veľkej časti amerického západného pobrežia, keď v kombinácii s inými drobnými poruchami spustil reťazovú reakciu, ktorá postupne vyradila z činnosti rozsiahlu elektrickú sieť. Podobne v roku 1997 zmenil technik v jednej z amerických internetových firiem dva riadky kódu ovládajúceho router, cez ktorý prechádzajú internetové dáta. Router tak začal okolitým počítačom signalizovať, že práve cezeň vedie najlepšia cesta pre dáta do celého internetu a sieť malého internetového providera, na ktorú bol pripojený, čoskoro skolabovala pod návalom premávky. Jej krach spôsobil spomalenie premávky v okolitých sieťach a „informačná zápcha“ sa rýchlo rozšírila do veľkej časti internetu. (rha)
