Prečo bola jar taká čudná a studená

Prvá časť marca už bola takmer jarná, potom sa však prudko ochladilo. Kedysi bývali takéto jarné ochladenia bežné.

(Zdroj: SME – Tibor Somogyi)

V minulom roku bola jar v tomto čase už v plnom prúde a denné teploty sa začiatkom apríla šplhali už takmer k letným 25 stupňom.

Podobne to bolo napríklad aj v rokoch 2011 či 2009. Tento rok však namiesto príjemného jarného počasia pretrváva, a to nielen na Slovensku, už minimálne od polovice marca chladné počasie s teplotami, ktoré by boli normálne skôr pre druhú polovicu januára.

Nevľúdny začiatok tohtoročnej jari navyše v posledných marcových dňoch umocňovali aj časté zrážky, ktoré vypadávali na mnohých miestach Slovenska stále vo forme sneženia.

Aj keď máme za sebou naj?chladnejší marec od roku 1996, takýto studený začiatok jari nie je u nás ničím mimoriadnym. Negatívna percepcia ľudí je však dôkazom, že od podobne chladného marcového počasia sme si už odvykli. Ešte v 70. rokoch minulého storočia boli pritom takéto jarné ochladenia celkom bežné.

Od Lisabonu po Vladivostok

Niečo však na marcovom ochladení bolo predsa len netypické. Jeho obrovský priestorový rozsah. Chladno nebolo len u nás.

Výrazné ochladenie zasiahlo v podstate celú severnú polovicu eurázijskeho a severoamerického kontinentu. Mestá od Lisabonu pri pobreží Atlantiku až po ďaleký Vladivostok na tichomorskom pobreží Ruska pocítili negatívne dôsledky výrazne podnormálnych teplôt.

Podobný osud stretol aj Kanadu a severovýchod USA. Vo Veľkej Británii zaznamenali štvrtý najchladnejší marec od roku 1962 a v Nemecku išlo dokonca o najchladnejší marec od roku 1883. Teplotné rekordy padali aj v Českej republike. Jedinou výnimkou bolo Grónsko a veľká časť strednej Ázie, kde bolo, naopak, teplejšie.

Je normálne, aby v tomto čase boli rozsiahle oblasti miernych šírok také studené, zatiaľ čo Arktída sa vyhrieva v takmer jarných teplotách?

Charakter počasia v Európe a na Slovensku utvára hlavne Atlantický oceán a Arktída. Ak zoslabne cirkulácia medzi oceánom a pevninou, vplyv na počasie u nás prevezme tlaková výš nad Ruskom a spolu s ňou tlakové níže, ktoré sa vytvárajú v oblasti Stredomoria.

Zmierňujúci efekt Atlantiku tak zoslabne a vytvorí sa priestor pre väčšiu teplotnú, a v neposlednom rade aj zrážkovú extémnosť.

Podobne to bolo aj počas tejto zimy (december - február), ktorá bola zvlášť pozoruhodná najmä z pohľadu veľmi bohatých a častých zrážok. Vďaka veľkej oblačnosti sa počas zimy nevyskytli silnejšie mrazy, a preto sa zima skončila na väčšine územia Slovenska ako teplotne normálna, relatívne teplejšia bola vo východnej polovici krajiny.

Abnormálna situácia

Čo konkrétne sa však stalo s počasím v marci? Po veľmi teplej a v podstate už jarnej dekáde marca sa situácia radikálne zmenila a zo severu k nám prenikol veľmi studený, pôvodom arktický vzduch. Prílev studeného vzduchu nakoniec zvýraznila aj mohutná tlaková výš nad Grónskom a priľahlou časťou Arktídy.

Netypické na tejto situácií nebolo len to, že táto mohutná anticyklóna k nám posielala jednu dávku studeného vzduchu za druhou. Abnormálna bola aj poloha samotného tlakového útvaru. Nachádzala sa totiž v oblasti, kde sa v tomto čase vyskytujú skôr cyklóny, teda oblasti s relatívne nízkym tlakom vzduchu (takzvaný polárny vír).

Mimoriadne mohutná tlaková výš sa tam však nevytvorila z ničoho nič. Jej základom bol abnormálne teplý vzduch, ktorého výskyt nad oblasťami s chýbajúcim morským ľadom nie je v posledných rokoch ničím novým.

Viac teplého vzduchu nad Arktídou, v dôsledku ústupu morského zaľadnenia, však neznamená len zvýšené riziko rozpadu polárnej cyklóny a prenikania studeného vzduchu do strednej Európy, ale môžu v konkrétnych situáciách viesť aj k väčšiemu množstvu snehu na priľahlých kontinentoch, obzvlásť na Sibíri a v Európe. O chladnom počasí tak nerozhodlo len prúdenie vzduchu, ale aj veľké zásoby snehu v Rusku a na severe Európy.

Zima 1962/63

K podobnej situácii prišlo napríklad presne pred päťdesiatimi rokmi, keď sa v Európe vyskytla mimoriadne tuhá zima porovnateľná s najtuhšími zimami počas takzvanej malej doby ľadovej. V januári a februári 1963 zamrzla ako londýnska Temža, tak aj celý Dunaj od Viedne až po Izmail na Ukrajine. Odvtedy už Dunaj na takej veľkej ploche nezamrzol.

Netypické je, že k podobnej situácii tento rok prišlo až v druhej polovici marca, ktorá rozmiestnením tlakových útvarov pripomínala práve zimu 1962/1963.

Ak by k tomu prišlo o mesiac, dva skôr, situácia by mohla mať ešte dramatickejší priebeh. Na severe Slovenska by mohli klesať minimálne teploty hlboko pod mínus 30 stupňov a na juhu by sme mohli mať takmer pol metra snehu. Práve také javy sa vyskytovali počas zimy 1962/1963.

Takáto situácia môže pretrvávať aj relatívne dlhý čas, modelovým príkladom bola práve zima 1962/63, keď takéto cirkulačné procesy prevládali v priebehu viac ako troch mesiacov. Aktuálne prognostické modely naznačujú, že podobný charakter počasia, ako bol v poslednej marcovej dekáde, môže trvať až do konca prvej aprílovej dekády.

Kľúčom je ľad v Arktíde

Ak vodnú hladinu oceánu vystrieda biely povrchu ľadu, v celej oblasti sa zmenia podmienky. Tmavší povrchu oceánu neodráža toľko slnečného žiarenia späť do kozmického priestoru.

Najnovšie výskumu meteorológov a klimatológov v zahraničí naznačujú, že na zoslabnutie a rozpad polárneho víru môže mať vplyv aj dlhodobo teplotne nadnormálne počasie v oblasti Arktídy, ktoré možno vidieť ako dôsledok výrazného ústupu plochy morského zaľadnenia v oblasti Severného ľadového oceánu v posledných rokoch.

Ak vodnú hladinu oceánu vystrieda biely povrchu ľadu, v celej oblasti sa zmenia podmienky bilancie žiarenia, ako aj celkovej energetickej bilancie. Tmavší povrchu oceánu neodráža toľko slnečného žiarenia späť do kozmického priestoru ako povrchu ľadu.

To sa prejaví jednoducho v tom, že celý systém (oceán-atmosféra) sa začne viacohrievať, čo má dôsledky aj v odlišnom priestorovom rozložení tlaku vzduchu nad zemským povrchom a vo vyšších častiach troposféry.

V teplejšej arktickej atmosfére vzduch stúpa do jej vyšších troposférických vrstiev, kde buduje oblasť vyššieho tlaku vzduchu (prejavuje sa to v raste výšky geopotentiálnych hladín, predovšetkým 500 hPa).

Za normálnych podmienok by tu mal byť ale tlak nižší (polárny vortex).

Narastajúci tlak vo vyšších hladinách a budovanie veľmi výrazných tlakových výši blokuje prúdenie vzduchu, ktoré tradične v tejto oblasti smeruje od západu na východ (smerom do polárneho vortexu).

Tieto nové tlakové a najmä teplotné pomery majú teda tendenciu destabilizovať nielen polárny vír, ale aj polohu a dráhu jet streamu, ktorá sa začína výrazne vlniť, čoho dôsledkom je to, že samotný jet stream vo svojich „oblúkoch“ ustupuje viac na juh, ale aj viac na sever.

Prúdenie pozdĺž rovnobežiek je tak nahradené „extrémnejším“ severojužným prúdením, ktoré dokáže v priebehu veľmi krátkeho obdobia transportovať značné objem teplého vzduchu na sever do Arktídy. Teplý vzduch tak v oblasti Arktídy nahrádza studený arktický vzduch, ktorý nemá inú možnosť, len sa odsunúť južnejšie do miernych šírok.

A presne k tomuto došlo aj na začiatku poslednej zimy. Výsledkom bol jeden z najchladnejších začiatok zimy v Rusku, kde sa na rozsiahlej ploche začala budovať pomerne vysoká a trvalá snehová pokrývka (na okraj možno uviesť, že toto bol jeden z ďalších dôvodov veľmi studeného začiatku jari u nás).

Väčšie množstvá snehu navyše podporil aj väčší výpar z teplejšieho Severného ľadového oceánu. Okrem toho, s týmto nie príliš štandardným vývojom cirkulačných podmienok súvisí aj prehlbovanie Arktickej (AO) a Severoatlantickej oscilácie (NAO), ktorých indexy, najmä v prípade AO, dosiahli v druhej polovici marca 2013 takmer rekordne nízke hodnoty.

Za normálnych podmienok by dostatočne hlboký polárny vír spolu s menej vlnitým jet streamom vytvárali pre studený vzduch určitú prekážku. Vortex aj jet stream arktický vzduch doslova držia v oblasti, kde pôvodne vzniká, teda v Arktíde, a nedovoľujú mu prenikať ďalej na juh.

Pokiaľ sa arktický vzduch aj vydá do južnejších šírok, prúdi zväčša ponad severozápadný Atlantik a do Európy sa už dostáva v podobe transformovaného teplejšieho vzduchu, ktorý sa cestou ohrieva na teplými vodami Atlantického oceána.

No ak je polárny vír zoslabnutý a rozdelený na viacero samostatných stredov, studenému vzduchu nič nebráni vylievať sa aj do európskeho vnútrozemia, a to dokonca aj po trajektóriách, ktoré nie sú až tak obvyklé (napríklad ponad snehom pokryté oblasti Ruska alebo severnej Škandinávie).

Takáto situácia potom rozkolíše aj cirkulačné procesy nad celou Európou, vytvárajú sa výrazné teplotné rozhrania, s ktorými je spojený intenzívna zrážková činnosť, či už vo forme sneženia alebo dažďa.

Iniciatívu za týchto podmienok potom preberajú stredomorské cyklóny. Kým do východnej časti Európy za takýchto situácii prúdi od juhu teplý vzduch, do západnej studený. Slovensko sa často nachádza na rozhraní vzduchových hmôt, a preto je počasie veľmi nestále a vlhké, pričom sa môžu vyskytovať ako snehové fujavice, tak aj povodne.

Autori sú klimatológovia.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov
  2. BonoPay - platobné služby a vernostný program v jednom
  3. Meškanie výstavby diaľnic brzdí ekonomiku aj stavebný sektor
  4. Legendárna Transsibírska magistrála
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  7. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  8. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  9. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  10. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  1. BonoPay - platobné služby a vernostný program v jednom
  2. Naše Finančné Družstvo - projekt s vlastným riešením dôchodkov
  3. Meškanie výstavby diaľnic brzdí ekonomiku aj stavebný sektor
  4. Používate make-up? Potom spozornite
  5. Legendárna Transsibírska magistrála
  6. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  7. Vianočný bázar chalaňov
  8. Vianočné mecheche 2017
  9. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  10. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 37 334
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 5 196
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 3 003
  4. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 138
  5. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 216
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 201
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 122
  8. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 1 093
  9. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 962
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 859

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poórovi a jeho ľuďom sa za posledný rok v trnavskej nemocnici darilo

Firmy s väzbami na trnavského podnikateľa dodávajú nemocnici palivo, servisujú počítače a riadia tendre.

KOMENTÁRE

Fico to zabalil, s horúcou kávou si nebude páliť prsty

Aká neopätovaná je náklonnosť kaviarne k Smeru – tam ju predsa nik nemiluje!

Denník SME s knihou Róberta Bezáka

Denník SME pripravil pre vás v utorok 19. decembra špeciálne vydanie.

KULTÚRA

Najškaredšia modelka na svete sa dočkala vlastného filmu

Madame slúžka je netypická francúzska komédia.

Neprehliadnite tiež

Rozlúštili metánový paradox oceánov

Produkciu silného skleníkového plynu zvyšujú rozšírené baktérie žijúce pri hladine.

Sojuz s tromi astronautmi na palube vyštartoval k ISS

Kozmická loď štartovala z Kazachstanu, s Medzinárodnou vesmírnou stanicou by sa mala spojiť v utorok.

OBJEKTÍV

Spojené štáty odtajnili ďalšie desiatky videí z testov jadrových bômb

Niektoré kamery zachytili výbuch v rýchlosti 2400 snímkov za sekundu.

Ako sa nepohádať cez Vianoce a presvedčiť popieračov vedy

Skúste sa zdržať okamžitého menovania a faktov a radšej porozumejte, prečo sa tak ľudia cítia.

TECH_FM

Mimozemská loď? Pri čudnom objekte pochybujú aj vedci

Cez našu slnečnú sústavu preletelo teleso, ktoré prišlo z veľkej diaľky.