Prečo bola jar taká čudná a studená

Prvá časť marca už bola takmer jarná, potom sa však prudko ochladilo. Kedysi bývali takéto jarné ochladenia bežné.

(Zdroj: SME – Tibor Somogyi)

V minulom roku bola jar v tomto čase už v plnom prúde a denné teploty sa začiatkom apríla šplhali už takmer k letným 25 stupňom.

Podobne to bolo napríklad aj v rokoch 2011 či 2009. Tento rok však namiesto príjemného jarného počasia pretrváva, a to nielen na Slovensku, už minimálne od polovice marca chladné počasie s teplotami, ktoré by boli normálne skôr pre druhú polovicu januára.

Nevľúdny začiatok tohtoročnej jari navyše v posledných marcových dňoch umocňovali aj časté zrážky, ktoré vypadávali na mnohých miestach Slovenska stále vo forme sneženia.

Aj keď máme za sebou naj?chladnejší marec od roku 1996, takýto studený začiatok jari nie je u nás ničím mimoriadnym. Negatívna percepcia ľudí je však dôkazom, že od podobne chladného marcového počasia sme si už odvykli. Ešte v 70. rokoch minulého storočia boli pritom takéto jarné ochladenia celkom bežné.

Od Lisabonu po Vladivostok

Niečo však na marcovom ochladení bolo predsa len netypické. Jeho obrovský priestorový rozsah. Chladno nebolo len u nás.

Výrazné ochladenie zasiahlo v podstate celú severnú polovicu eurázijskeho a severoamerického kontinentu. Mestá od Lisabonu pri pobreží Atlantiku až po ďaleký Vladivostok na tichomorskom pobreží Ruska pocítili negatívne dôsledky výrazne podnormálnych teplôt.

Podobný osud stretol aj Kanadu a severovýchod USA. Vo Veľkej Británii zaznamenali štvrtý najchladnejší marec od roku 1962 a v Nemecku išlo dokonca o najchladnejší marec od roku 1883. Teplotné rekordy padali aj v Českej republike. Jedinou výnimkou bolo Grónsko a veľká časť strednej Ázie, kde bolo, naopak, teplejšie.

Je normálne, aby v tomto čase boli rozsiahle oblasti miernych šírok také studené, zatiaľ čo Arktída sa vyhrieva v takmer jarných teplotách?

Charakter počasia v Európe a na Slovensku utvára hlavne Atlantický oceán a Arktída. Ak zoslabne cirkulácia medzi oceánom a pevninou, vplyv na počasie u nás prevezme tlaková výš nad Ruskom a spolu s ňou tlakové níže, ktoré sa vytvárajú v oblasti Stredomoria.

Zmierňujúci efekt Atlantiku tak zoslabne a vytvorí sa priestor pre väčšiu teplotnú, a v neposlednom rade aj zrážkovú extémnosť.

Podobne to bolo aj počas tejto zimy (december - február), ktorá bola zvlášť pozoruhodná najmä z pohľadu veľmi bohatých a častých zrážok. Vďaka veľkej oblačnosti sa počas zimy nevyskytli silnejšie mrazy, a preto sa zima skončila na väčšine územia Slovenska ako teplotne normálna, relatívne teplejšia bola vo východnej polovici krajiny.

Abnormálna situácia

Čo konkrétne sa však stalo s počasím v marci? Po veľmi teplej a v podstate už jarnej dekáde marca sa situácia radikálne zmenila a zo severu k nám prenikol veľmi studený, pôvodom arktický vzduch. Prílev studeného vzduchu nakoniec zvýraznila aj mohutná tlaková výš nad Grónskom a priľahlou časťou Arktídy.

Netypické na tejto situácií nebolo len to, že táto mohutná anticyklóna k nám posielala jednu dávku studeného vzduchu za druhou. Abnormálna bola aj poloha samotného tlakového útvaru. Nachádzala sa totiž v oblasti, kde sa v tomto čase vyskytujú skôr cyklóny, teda oblasti s relatívne nízkym tlakom vzduchu (takzvaný polárny vír).

Mimoriadne mohutná tlaková výš sa tam však nevytvorila z ničoho nič. Jej základom bol abnormálne teplý vzduch, ktorého výskyt nad oblasťami s chýbajúcim morským ľadom nie je v posledných rokoch ničím novým.

Viac teplého vzduchu nad Arktídou, v dôsledku ústupu morského zaľadnenia, však neznamená len zvýšené riziko rozpadu polárnej cyklóny a prenikania studeného vzduchu do strednej Európy, ale môžu v konkrétnych situáciách viesť aj k väčšiemu množstvu snehu na priľahlých kontinentoch, obzvlásť na Sibíri a v Európe. O chladnom počasí tak nerozhodlo len prúdenie vzduchu, ale aj veľké zásoby snehu v Rusku a na severe Európy.

Zima 1962/63

K podobnej situácii prišlo napríklad presne pred päťdesiatimi rokmi, keď sa v Európe vyskytla mimoriadne tuhá zima porovnateľná s najtuhšími zimami počas takzvanej malej doby ľadovej. V januári a februári 1963 zamrzla ako londýnska Temža, tak aj celý Dunaj od Viedne až po Izmail na Ukrajine. Odvtedy už Dunaj na takej veľkej ploche nezamrzol.

Netypické je, že k podobnej situácii tento rok prišlo až v druhej polovici marca, ktorá rozmiestnením tlakových útvarov pripomínala práve zimu 1962/1963.

Ak by k tomu prišlo o mesiac, dva skôr, situácia by mohla mať ešte dramatickejší priebeh. Na severe Slovenska by mohli klesať minimálne teploty hlboko pod mínus 30 stupňov a na juhu by sme mohli mať takmer pol metra snehu. Práve také javy sa vyskytovali počas zimy 1962/1963.

Takáto situácia môže pretrvávať aj relatívne dlhý čas, modelovým príkladom bola práve zima 1962/63, keď takéto cirkulačné procesy prevládali v priebehu viac ako troch mesiacov. Aktuálne prognostické modely naznačujú, že podobný charakter počasia, ako bol v poslednej marcovej dekáde, môže trvať až do konca prvej aprílovej dekády.

Kľúčom je ľad v Arktíde

Ak vodnú hladinu oceánu vystrieda biely povrchu ľadu, v celej oblasti sa zmenia podmienky. Tmavší povrchu oceánu neodráža toľko slnečného žiarenia späť do kozmického priestoru.

Najnovšie výskumu meteorológov a klimatológov v zahraničí naznačujú, že na zoslabnutie a rozpad polárneho víru môže mať vplyv aj dlhodobo teplotne nadnormálne počasie v oblasti Arktídy, ktoré možno vidieť ako dôsledok výrazného ústupu plochy morského zaľadnenia v oblasti Severného ľadového oceánu v posledných rokoch.

Ak vodnú hladinu oceánu vystrieda biely povrchu ľadu, v celej oblasti sa zmenia podmienky bilancie žiarenia, ako aj celkovej energetickej bilancie. Tmavší povrchu oceánu neodráža toľko slnečného žiarenia späť do kozmického priestoru ako povrchu ľadu.

To sa prejaví jednoducho v tom, že celý systém (oceán-atmosféra) sa začne viacohrievať, čo má dôsledky aj v odlišnom priestorovom rozložení tlaku vzduchu nad zemským povrchom a vo vyšších častiach troposféry.

V teplejšej arktickej atmosfére vzduch stúpa do jej vyšších troposférických vrstiev, kde buduje oblasť vyššieho tlaku vzduchu (prejavuje sa to v raste výšky geopotentiálnych hladín, predovšetkým 500 hPa).

Za normálnych podmienok by tu mal byť ale tlak nižší (polárny vortex).

Narastajúci tlak vo vyšších hladinách a budovanie veľmi výrazných tlakových výši blokuje prúdenie vzduchu, ktoré tradične v tejto oblasti smeruje od západu na východ (smerom do polárneho vortexu).

Tieto nové tlakové a najmä teplotné pomery majú teda tendenciu destabilizovať nielen polárny vír, ale aj polohu a dráhu jet streamu, ktorá sa začína výrazne vlniť, čoho dôsledkom je to, že samotný jet stream vo svojich „oblúkoch“ ustupuje viac na juh, ale aj viac na sever.

Prúdenie pozdĺž rovnobežiek je tak nahradené „extrémnejším“ severojužným prúdením, ktoré dokáže v priebehu veľmi krátkeho obdobia transportovať značné objem teplého vzduchu na sever do Arktídy. Teplý vzduch tak v oblasti Arktídy nahrádza studený arktický vzduch, ktorý nemá inú možnosť, len sa odsunúť južnejšie do miernych šírok.

A presne k tomuto došlo aj na začiatku poslednej zimy. Výsledkom bol jeden z najchladnejších začiatok zimy v Rusku, kde sa na rozsiahlej ploche začala budovať pomerne vysoká a trvalá snehová pokrývka (na okraj možno uviesť, že toto bol jeden z ďalších dôvodov veľmi studeného začiatku jari u nás).

Väčšie množstvá snehu navyše podporil aj väčší výpar z teplejšieho Severného ľadového oceánu. Okrem toho, s týmto nie príliš štandardným vývojom cirkulačných podmienok súvisí aj prehlbovanie Arktickej (AO) a Severoatlantickej oscilácie (NAO), ktorých indexy, najmä v prípade AO, dosiahli v druhej polovici marca 2013 takmer rekordne nízke hodnoty.

Za normálnych podmienok by dostatočne hlboký polárny vír spolu s menej vlnitým jet streamom vytvárali pre studený vzduch určitú prekážku. Vortex aj jet stream arktický vzduch doslova držia v oblasti, kde pôvodne vzniká, teda v Arktíde, a nedovoľujú mu prenikať ďalej na juh.

Pokiaľ sa arktický vzduch aj vydá do južnejších šírok, prúdi zväčša ponad severozápadný Atlantik a do Európy sa už dostáva v podobe transformovaného teplejšieho vzduchu, ktorý sa cestou ohrieva na teplými vodami Atlantického oceána.

No ak je polárny vír zoslabnutý a rozdelený na viacero samostatných stredov, studenému vzduchu nič nebráni vylievať sa aj do európskeho vnútrozemia, a to dokonca aj po trajektóriách, ktoré nie sú až tak obvyklé (napríklad ponad snehom pokryté oblasti Ruska alebo severnej Škandinávie).

Takáto situácia potom rozkolíše aj cirkulačné procesy nad celou Európou, vytvárajú sa výrazné teplotné rozhrania, s ktorými je spojený intenzívna zrážková činnosť, či už vo forme sneženia alebo dažďa.

Iniciatívu za týchto podmienok potom preberajú stredomorské cyklóny. Kým do východnej časti Európy za takýchto situácii prúdi od juhu teplý vzduch, do západnej studený. Slovensko sa často nachádza na rozhraní vzduchových hmôt, a preto je počasie veľmi nestále a vlhké, pričom sa môžu vyskytovať ako snehové fujavice, tak aj povodne.

Autori sú klimatológovia.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  2. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  3. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  4. Ste si istí, že máte zdravé srdce? Skontrolujte si ho zadarmo
  5. Všetko, čo rodiny milujú
  6. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  7. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  8. Keď Slováci krotia morský vietor
  9. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  10. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  1. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  2. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  3. Všetko, čo rodiny milujú
  4. Bratislava má najmodernejšiu linku na triedenie surovín
  5. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  6. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  7. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  8. Keď Slováci krotia morský vietor
  9. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  10. Park pod Kolibou prepája mesto s prírodou
  1. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy 24 444
  2. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti? 22 488
  3. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky 11 876
  4. Ako vzniká jeden z najkvalitnejších kolagénov na Slovensku? 4 452
  5. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali 3 755
  6. Jozef Bíreš: Čerstvé potraviny sú pre človeka najhodnotnejšie 3 379
  7. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach? 3 372
  8. Unikátne defilé vojenskej techniky na zemi aj vo vzduchu 3 096
  9. Mladý Slovák vymyslel aplikáciu pre medicínu. 3 007
  10. Ste si istí, že máte zdravé srdce? Skontrolujte si ho zadarmo 2 172

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Sulík: Ak by Kiska založil stranu, stane sa len ďalším rozbíjačom pravice

Ficova hviezda padá a teraz by sa ešte vedel zachrániť na jedno volebné obdobie, hovorí pre SME predseda SaS RICHARD SULÍK o tom, komu by vyhovovali predčasné voľby.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Fašisti oklamali konzervatívcov, o potraty im nejde

Rozpútala sa ďalšia časť kulturkampfu.

EKONOMIKA

Rakúska pošta potrebuje ľudí, hľadá ich aj na Slovensku

Priemerný plat zamestnanca Slovenskej pošty je 727 eur.

EKONOMIKA

Pondelok bola veľká katastrofa. Problémy s STK pokračujú

Ministerstvo dopravy zmenilo pravidlá pre stanice technickej kontroly.

Neprehliadnite tiež

Desať pesničiek, ktoré vám podľa vedy zdvihnú náladu

Vedci vytvorili vzorec pre veselé pesničky.

Recenzia: Nokia našla recept na úspech

Nový smartfón má dobrý výkon, kvalitný fotoaparát a je bez softvérových zbytočností.

Krv nemusí byť iba červená. Niektoré zvieratá ju majú zelenú či fialovú

Medzi červenou a zelenou krvou stačí malá zmena v štruktúre pigmentu.