Recenzia: Vlajková loď Xboxu je krátke sklamanie

Hru na recenziu poskytol Microsoft.

Je to zaujímavý prístup. A slovo zaujímavý je v predchádzajúcej vete iba spôsob, ako to nepovedať ostrejšie. V istom okamihu sa herné spoločnosti akoby rozhodli, že v niektorých (mnohých) prípadoch vo svojich hrách pokojne rezignujú na aspoň predstieranie ako tak príčetného príbehu.

Čo je však horšie, v ďalších prípadoch sa zároveň rozhodli, že hráčom stačí pár hodín kampane pre jedného hráča, a veď on už si nejako poradí v multiplayeri. V preklade: no a čo, že je to krátke a vlastne aj vyslovene hlúpe, veď oni sa nám už nejako sami pozabávajú po sieti.

Prečo tento rozvláčny úvod? Pretože ak budete hrať – a za dosť krátku chvíľu aj dohráte – Gears of War: Judgment, stretnete sa práve s obomi spomínanými fenoménmi. A to je pri sérií, ktorá vždy znamenala jeden z dôvodov, prečo si kúpiť Xbox a nie konkurenciu od Sony, škoda.

Ťažké retro

Gears of War sú v princípe akčné hry a aj keď nie z tradičného prvého pohľadu, strieľačky. Valia sa na vás ďalšie a ďalšie vlny nepriateľov (Locustov) a vy sa snažíte postupovať hrou až k nejakému finálnemu súboju.

Ostatná časť je akýsi prequel, udalosti v nej predchádzajú minulým častiam série. Štvoricu hrdinov sledujete počas vojenského súdu a z ich spomienok postupne skladáte udalosti, akýsi príbeh, ktorý súdu predchádzal.

Teda, príbeh. Označiť čosi podobné za príbeh je v čase Halo, Bioshocku, Mass Effectu či Assassinov (ak ostaneme len pri akčných hrách) veľkým optimizmom. Ale to sa v podobných prípadoch dá odpustiť, keby to nahradila obrovská zábava. Lenže...

Judgment je zábavná hra. V exteriéroch dokonca aj vizuálne úchvatná hra. Ale je to vyslovene hlúpa hra, ktorá vám pripomenie doby z deväťdesiatych rokov, keď nik ani nepredstieral nejaké hranie sa na (videoherné) umenie.

Prakticky sa len presúvate medzi miestnosťami, kde sa ukrývate za prekážky a snažíte sa všetko vystrieľať. Potom vykopnete dvere, vstúpite do ďalšej miestnosti a robíte dookola to isté. Ak vám to čosi pripomína, tak Doom vyšiel už v roku 1993.

Krátke, ale zábavné

Aby sme ale Epicu nekrivdili. Nový GoW má dobrú hrateľnosť, výborne sa naň pozerá, dokáže na niekoľko hodín zabaviť. Ak ho budete hrať s priateľmi – alebo s deckami z Ázie – ešte o čosi dlhšie.

Ale len ťažko môžeme v prípade hľadania nejakej strely a jej odpálení hovoriť o príbehu, navyše, aj to hľadanie, vrátanie potom „druhej“ kampane, ktorá sa vám otvorí po získaní dostatočného počtu hviezd, netrvá dlho.

Na priemernej obtiažnosti je Judgment všeličím, len nie ťažkou hrou. Väčšinou vás navyše oživia vaši spolubojovníci – sťažiť si „jednotlivé miestnosti“ si však môžete pred samotným vstupom odomykaním špeciálnych sťažení v misiách.

Judgment nie je zlá hra. Je to viac dobrá, ako priemerná hra, je to aj zábavná hra. Lenže je to výrazne krátka a dosť hlúpa hra.

Ak si spomeniete na začiatky série, na atmosféru, na postupovanie, na pocit, že ste súčasťou čohosi väčšieho, tak nič z toho sa tento raz nedostaví. A to je pri takejto pre Xbox dôležitej sérii škoda.