Všetky univerzity na Slovensku definujú svoje poslanie zhruba takto: „Vzdelávacia činnosť na univerzite je založená na poznatkoch vedy a techniky vrátane výsledkov vlastného vedeckého bádania.“
Už skoro rok sa diskutuje o kritériách na akreditáciu našich vrcholných vzdelávacích a výskumných ustanovizní. S niektorými názormi by sa však dalo tvrdšie polemizovať.
Boli poznačené formálnym prístupom bez snahy dopracovať sa k pravdivejšiemu poznaniu. Z tohto pohľadu sa zdá, že všetko je v najlepšom poriadku. No pohľady akreditačnej komisie a Slovenskej rektorskej konferencie, ktorá tieto kritériá odmietla, sú v ostrom kontraste. Čo s tým?
Som prívržencom demokracie, ale tu ide o čosi iné. Hlasovaním v rôznych „reprezentatívnych orgánoch“ sa predsa nemôže rozhodovať o objektívnych skutočnostiach.
A kritériá komisie sú, čo sa im dokonca vyčíta, najmä o objektívnych skutočnostiach.
Pre všetkých platí, že zákony sa musia dodržiavať, počúvať sa máme a cieľ nemôže byť pohyblivý. Aj pri akreditácii si treba pamätať, že objektívnu realitu možno ignorovať, ale iba za cenu strát takých kvalít, ktoré robia život človeka šťastným a dôstojným.
A to sa zatiaľ žiadnej spoločnosti nevyplatilo.
Autor: Jozef Masarik, fyzik
