Recenzia: Noví Votrelci sú sklamanie, ani nevystrašia

Každá jedna hra zo série o votrelcoch má niekoľko spoločných prvkov: temná atmosféra, silní protivníci, detektor pohybu a nezameniteľný zvuk pulznej pušky.

Ak budete ku Aliens: Colonial Marines pristupovať bez predsudkov, tak to všetko spočiatku aj nájdete. Už úvodné menu pôsobí ako začiatok ďalšieho filmového dielu Votrelcov a prvé minúty sa nesú v obľúbenom strachu z nečakaného stretnutia s vesmírnou príšerou.

Chvíľu to funguje

S postupom v hre si však po pár minútach začnete všímať drobnosti, ktoré kazia zážitok z hororovej akcie. Šetrné zaobchádzanie s muníciou zavrhnete hneď po prvom strete s votrelcom.

Všade naokolo je jej totiž dosť na to, aby ste mohli po slizkých potvorách strieľať aj poslepiačky. Časti brnenia sú zo začiatku porozhadzované pomaly v každej tretej miestnosti a spolupracujúci vojaci majú v batohu hádam milión nábojov a sto lekárničiek k tomu.

V hre sa nemáte kde stratiť. Všetko je priamočiaro naplánované, s minimom alternatívnych ciest či riešení problémov. Náročnosť hry navyše nie je vôbec vysoká a nebezpečné momenty spočítate na prstoch jednej ruky.

Príbehová línia nadväzuje na druhý diel filmových Votrelcov, pričom sa tu objavuje aj známy android Bishop. Dej ale nie je tak zaujímavý ako prostredie a legendárne zbrane známe z filmovej série.

Grafika za tri body

Stále tvrdíme, že grafika nie je rozhodujúcou ingredienciou dobrej hry. No v Aliens: Colonial Marines je výrazne podcenená vzhľadom na to, že má pomôcť navodiť správne mrazivú atmosféru.

Použitý tu je Unreal Engine, ktorý síce má nejaký ten rok za sebou, no ako ukázal nový Bioshock, dajú sa s ním stále vykúzliť neuveriteľné veci. Gearbox pravdepodobne kvôli časovej tiesni nedokázal naplniť sľuby a pohľad je rovnako smutný na vojakov, ako aj na mimozemských nepriateľov.

Strnulé cupitanie po schodoch, kyselinový opar pripomínajúci smradľavý plyn z kreslených rozprávok a nič nehovoriace výrazy v tvári. Niekde sa stala obrovská chyba, keď niekoľko rokov starý Aliens vs. Predator vyzerá o dve triedy lepšie ako recenzovaná novinka.

Svetlou stránkou priemernej grafiky sú jej malé nároky na výkon. Hru si zahráte aj na priemernom počítači, postačí dvojjadrový procesor a grafická karta strednej triedy.

Hrajte len s aktualizáciou

Približne mesiac po uvedení do predaja sa hráči dočkali masívnej aktualizácie, ktorá vyriešila množstvo kritizovaných nedostatkov. Vďaka nej sme výrazne spokojnejší s umelou inteligenciou. V pôvodnej verzii sa votrelci správaním vôbec nepodobali svojej filmovej predlohe a všetko riešili skôr priamočiaro.

Niektoré až príliš jednoduché časti hry sa stali ťažšími, súboje vyrovnanejšími. Votrelcom ale aj po aktualizácii chýba ich typická inteligencia a prekvapiť vás môžu len svojim počtom.

Ak si ich pustíte blízko k telu, môžete sa stláčaním kláves v ten správny moment vymaniť z ich náručia. Ak by ste to predsa len nezvládli, budete pokračovať od poslednej automaticky uloženej pozície.

V nudných pasážach budete míňať jednu pozíciu za druhou, no keď pôjde do tuhého, budú zaručene od seba vzdialené dosť na to, aby sa zábava zmenila na frustráciu.

Stratený potenciál

Šesť dlhých rokov vývoja sa na kvalite podpísalo skôr negatívne. Vydavateľ po mnohých odkladoch stratil trpezlivosť a do predaja išla nedokončená verzia hry, ktorú musela narýchlo zaplátať objemná aktualizácia.

Zážitku z hry to sčasti pomohlo, zmeny sa dokonca dočkala aj grafika. Zázraky sa ale nedejú a z priemernej hry sa stala hra, ktorá zaujme skôr milovníkov celej série.

Tí určite ocenia skvelú zvukovú zložku s filmovou hudbou a skvelými zvukovými efektami. My patríme práve do tejto kategórie a tak sme sa aj napriek spomínaným nedostatkom slušne bavili a zaspomínali si na mrazivé momenty spred televíznej obrazovky.