BRATISLAVA. Kým vlani riešili telekomunikační operátori 16-tisíc žiadostí o poskytnutie údajov, kto, odkiaľ a s kým volal, rok predtým ich bolo 31-tisíc. Vtedy ich počet medziročne stúpol o 423 percent, teraz medziročne klesol o polovicu.
Vysvetlenie pre tieto výkyvy nemajú operátori ani štát. Ministerstvo dopravy tvrdí, že štatistické výkazy dostalo od rovnakých operátorov ako v minulých rokoch.
„Nemáme právomoc skúmať dôvody poklesu žiadostí,“ reagoval hovorca rezortu Martin Kóňa.
Môžu byť opatrnejší
Najvýraznejšie vlani klesol počet žiadostí o hovoroch cez mobil. Predvlani ich bolo 21-tisíc, vlani vyše 7-tisíc.
Ostatné údaje sa takmer nezmenili. Výraznejšie narástol počet prípadov, keď chceli policajti detaily o surfovaní na webe. Vlani bolo takýchto žiadostí 2335, predvlani len 667.
Prečo sa vyšetrovatelia pýtali na súkromie používateľov menej, nevysvetlilo ani policajné prezídium. Tvrdí len, že počet žiadostí odráža „potrebu zákonného získavania dôkazov“.
Za poklesom môže byť napríklad obava vyšetrovateľov z odhalenia sporných žiadostí potom, čo sa na verejnosť vlani dostali informácie o nelegálnom odpočúvaní.
Kým počet odpočúvaných a ich prípadný nárast rieši každoročne parlamentný výbor, správa o zverejňovaní údajov o telefónnych návykoch ľudí sa nevypracúva.
Súdy nie sú jednotné
Neprehľadná môže byť aj súdna štatistika o odsúhlasených žiadostiach. Denník SME si vyžiadal počet týchto žiadostí od ôsmich krajských súdov, odpoveď došla len zo siedmich.
Trenčiansky súd čísla nemá, tvrdí, že ich nevie odlíšiť od počtu schválených odpočúvaní alebo sledovania ľudí.
Ministerstvo spravodlivosti odlišný prístup v evidencii súdov nevysvetlilo.
O čo vlani žiadali
- Informácie o hovoroch v pevných sieťach vydali vlani operátori v 184 prípadoch,
- údaje o hovoroch a SMS v mobilnej sieti vydali v 13 137 prípadoch,
- o to, ako sa ľudia pripájali na web, sa polícia zaujímala v 2335 prípadoch,
- o odosielateľoch a adresátoch mailov pýtala informácie v 40 prípadoch.
