Štát špehuje ľudí aj bez súhlasu súdu

S kým, odkiaľ a kedy voláme, si polícia zisťuje i bez odobrenia súdu. Napomáha jej chaos v zákonoch.

Sprístupňovanie výpisov hovorov či polohy volaných ľudí nemá extra kontrolu, na rozdiel od odpočúvania, ktorých počet každoročne vyhodnocuje špeciálny parlamentný výbor.(Zdroj: Ilustračné - Archív SME)
Čo je v článku
Koľkokrát pomohli údaje o správaní zákazníkov vyšetriť zločin, polícia nevie. Čítajte viac >>>
Či je legálne zbierať citlivé údaje o všetkých ľuďoch bez pravidiel a rozdielov, posudzuje už Ústavný súd. Čítajte viac >>>
Ako vyzerá informácia, ktorú o vás môžu získať policajti alebo tajná služba? Za drobný poplatok ju dá operátor aj vám. Čítajte viac >>>

BRATISLAVA. Keď pred tromi rokmi zneužil neznámy človek v diskusii na webe východoslovenskej obce Jasov meno miestneho obyvateľa, prípad skončil na polícii.

Získala síce adresu počítača, z ktorého príspevok odišiel, no jeho majiteľa nepoznala.

Požiadala preto operátora, aby jej poskytol meno klienta, ktorý vtedy surfoval na webe pod touto adresou.

Tento citlivý údaj polícia získala napriek tomu, že zákon prikazuje operátorom monitorovať správanie sa zákazníkov len pre boj s terorizmom a zločineckými skupinami.

Podobných prípadov je mnoho

Prípad z Jasova je jeden z mnohých, v ktorých polícia nemala súhlas súdu, aby získala citlivé údaje o zákazníkoch, tvrdí mimovládny inštitút European Information Society Institute (EISI), ktorý skúma práva v digitálnom svete. Takýchto prípadov môžu byť stovky až tisíce ročne.

Podľa ministerstva dopravy vlani operátori vyhoveli 16 tisícom žiadostí o citlivé údaje, najčastejšie o dáta o volaniach. Sedem z ôsmich zodpovedných súdov však odsúhlasilo len 2600 žiadostí.

Nejde o žiadosti o odpočúvanie, ale o poskytnutie výpisov hovorov, polohy telefónu či typu smartfónu.

Chaos v zákonoch

Operátori sú k žiadostiam polície a tajnej služby príliš ústretoví. Vybavujú aj tie, ktoré očividne prekračujú medze zákona.

Vyšetrovatelia zas ohýbajú paragrafy, aby nemuseli ísť za sudcami. Väčšinou legálne.

Operátori sú síce povinní plošne sledovať klientov, no len pre boj s terorizmom a organizovaným zločinom. Údaje, ktoré získajú, umožňuje iný zákon polícii žiadať aj pri hľadaní nezvestných či riešení menej závažných zločinov.

Polícia ich však žiada aj pri priestupkoch, čo nesmie.

„Operátori môžu len ťažko tejto džungli úplne rozumieť, aj keď si myslím, že keby bola dobrá vôľa chrániť záujmy používateľov, o zákonnosť niektorých žiadostí by sa mohli sporiť,“ komentuje prax právnik Martin Husovec z inštitútu EISI.

Podľa neho by mohli telekomunikační operátori pokojne vybavovať len žiadosti, ktoré sa týkajú závažných zločinov a pri ostatných údaje neposkytnúť.

Problém môžu byť najmä menší operátori, ktorých sú po Slovensku stovky. „Často ide o veľmi malé spoločnosti, u ktorých je bezpodozrievavá úslužnosť voči štátnym orgánom pomerne vysoká," píše EISI v ústavnej sťažnosti, ktorá napáda zákonnosť plošného monitorovania ľudí.

O hovory a pohyb ľudí sa polícia zaujíma menej. Kým predvlani narástol medziročne počet žiadostí o 423 percent, vlani klesol o polovicu. Čítajte viac >>>

Rozdiel je vo výkazoch?

Niektorí operátori tvrdia, že skutočnosť skresľuje chaotické vykazovanie údajov bez jasných pravidiel.

Súdny príkaz sa podľa hovorkyne spoločnosti Orange Alexandry Piskunovej často vzťahuje na niekoľko čísiel, zákazníkov či zariadení.

„Ak obsahuje príkaz tri telefónne čísla a vyšetrovateľ žiada aj prichádzajúce aj odchádzajúce výpisy, my to vykazujeme ako šesť prípadov,“ hovorí.

Jeden súdny príkaz tak môže ísť viacerým operátorom. Na jeden príkaz by tak vlani mohlo pripadnúť až šesť telefónnych čísiel. Hovorca trnavského súdu Martin Kulíšek hovorí, že závisí od okolností prípadu, koľko je v žiadosti čísiel.

Chce to dať preveriť

Koľkokrát policajtom pomohli citlivé údaje o pohybe či telefónnych zvyklostiach ľudí vyriešiť prípad, nevedia povedať. „Neevidujeme dôkazy podľa ich zdroja,“ vysvetlil hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

Vlani polícia zistila vyše 90-tisíc zločinov, čo by znamenalo, že v asi každom šiestom prípade žiadali vyšetrovatelia o citlivé údaje.

Časté žiadanie o údaje o zákazníkoch vlani spochybnil český ústavný súd. Policajtom zrušil paragraf, ktorý im pomáhal získavať údaje o polohe ľudí či ich návykoch.

„Vzhľadom na intenzitu, akou sprístupňovanie týchto údajov zasahuje do súkromia, nemôže byť tento spôsob objasňovania zločinov považovaný za rutinný,“ rozhodli sudcovia. Sporný zákon posudzuje aj náš Ústavný súd.

Počtom prípadov, keď mohli bezpečnostné zložky získať citlivé údaje bez súhlasu súdov, bol prekvapený aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer). Záležitosť chce nechať preveriť.

„Nevylučoval by som, že túto oblasť môžeme zahrnúť do pripravovaného zákona o odpočúvaní,“ reagoval. Chce ním sprehľadniť odpočúvania a zvýšiť ich kontrolu.

Sledovanie bez pravidiel už rieši Ústavný súd

Monitorovanie všetkých občanov presadil Brusel. Ústavné súdy po rokoch normu odmietajú, pozrú sa na ňu aj naši sudcovia.

BRATISLAVA. Nezdá sa nám čudné, že operátori vedia, s kým, kedy a ako dlho voláme, lebo tieto údaje potrebujú na vyúčtovanie hovoru. Ale načo majú vedieť, odkiaľ voláme a cez aký telefón?

Tieto údaje sú im nanič a s ich zbieraním majú zbytočné výdavky. Sledovanie návykov ľudí pri volaní im však od roku 2006 prikazuje zákon.

Zákon posúdi Ústavný súd

Európsky parlament sledovanie ľudí schválil narýchlo po teroristických útokoch na madridské vlaky v roku 2004. Hoci bežne trvá schvaľovanie aj rok, v tomto prípade išlo o tri mesiace.

Zákon vlani napadlo na Ústavnom súde tridsať poslancov na návrh strany SaS. Sťažnosť im pripravila mimovládna organizácia European Information Society Institute (EISI), ktorá skúma práva v digitálnom svete.

Sudcovia majú sťažnosť na stole od 10. októbra. Ústavnosť monitorovania ľudí bude posudzovať celé plénum, teda všetkých jeho trinásť sudcov.

Momentálne vec rieši sudca spravodajca, jeho meno súd neprezradil. Sťažnosť poslancov má pripraviť na predbežné prerokovanie.

EISI navrhlo, aby sa slovenskí sudcovia obrátili s prípadom na Súdny dvor Európskej únie. Či tak urobia, sa môže rozhodnúť pri predbežnom prerokovaní návrhu.

Päť krajín povedalo nie

Dodnes odmietli sledovanie ľudí bez rozdielov a pravidiel ústavné súdy v Nemecku, Česku, Rumunsku, Bulharsku a na Cypre. Väčšinou s podobnými argumentmi.

Tvrdili, že monitorovanie príliš zasahuje do súkromia, sledovaní sú všetci, nielen ľudia podozriví zo spáchania trestných činov a zbieranie dát nemá takmer žiadne pravidlá.

Tieto argumenty musí teraz posúdiť aj náš Ústavný súd, pretože sú aj v ústavnej sťažnosti, ktorú podali poslanci.

Čo o vás vedia, môžete zistiť aj vy

Za malý poplatok môžete získať rovnaké údaje, aké si vedia zistiť polícia či tajná služba.

BRATISLAVA. Ako vyzerajú informácie, ktoré o vás môžu získať policajti či tajná služba? Za drobný poplatok to môžete zistiť aj sami.

Odpis svojich údajov vám na požiadanie operátori musia dať do mesiaca. Vypýtať si za to môžu maximálne cenu cédečka, kam údaje nahrajú.

„Zatiaľ sme riadne podanú žiadosť o odpis takýchto údajov nezaregistrovali,“ povedal hovorca Telekomu Martin Vidan. Podobne reagoval aj Orange.

Operátori sa však zhodujú, že keď žiadosť príde, jej vybavenie nebude problém.

Aj keď v Česku operátori pochybovali, či takýto odpis môžu zákazníkom poskytnúť, náš Úrad na ochranu osobných údajov v tom má jasno.

„Zákazník má právo cez písomnú žiadosť žiadať odpis svojich osobných údajov. Vzťahuje sa to aj na spracúvanie prevádzkových a lokalizačných údajov a ich prípadne sprístupňovanie,“ reagoval šéf kancelárie Úradu na ochranu osobných údajov Roman Tibenský.

Vo výpise sa objavia napríklad čísla, na ktoré ste volali, poloha vysielača, cez ktorý ste telefonovali, dátum volania, ale aj výrobné číslo mobilu. Pri surfovaní na webe ide o pridelenú IP adresu či objem prenesených dát.

Operátori okrem toho môžu polícii a aj zákazníkom sprístupniť údaje o e-mailovej schránke. Ide napríklad o čas odoslania správy, komu bola adresovaná a aj skutočné meno adresáta, pokiaľ ho poznajú.

* V článku sme pôvodne uviedli len informáciu, že zákazníci môžu žiadať operátorov o odpis údajov o pohybe a hovoroch, čo mohlo navodiť nesprávny dojem, že môže ísť aj o cudzie údaje. V skutočnosti môže zákazník žiadať len odpis svojich údajov.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  2. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  3. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  4. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  5. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  6. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  7. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  8. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  9. Dva rekordy na druhý pokus
  10. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  1. Prijatie delegácie z Kyjevskej národnej ekonomickej univerzity
  2. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  3. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  4. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  5. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  6. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  7. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  8. Company´s autumn in the High Tatras
  9. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  10. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 33 041
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 28 571
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 18 019
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 470
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 653
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 113
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 533
  8. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu 4 235
  9. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy 4 151
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká 4 120

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Posúvali mu operáciu, dal vraj lekárovi peniaze a išiel hneď

Lekár odmieta, že by od pacienta zobral peniaze za uprednostnenie.

EKONOMIKA

Ako kočnerovci ukradli Technopol a súd im pomáhal

Zo súdu zmizlo tristo strán súdneho spisu, bude to vyšetrovať polícia.

Neprehliadnite tiež

Vedci po prvý raz objavili mikroplasty v ľudskej stolici

Ani jeden účastník výskumu nebol vegetarián, všetci jedli jedlo balené v plastoch a pili z plastových fliaš.

Podcast Zoom

Zoom: Mama a mama. Otca už myši nepotrebovali

Nový výskum experimentoval s potomkami párov rovnakého pohlavia.