Je úplne bežné, ak o niečom, čo je vopred bližšie charakterizované, vyhlásime, že to neexistuje. Veď mytologické či rozprávkové bytosti, akými sú kentaurovia, pegasovia (okrídlené kone), strigy, čarodejnice, čarovné prútiky a pod., v skutočnosti naozaj neexistujú.
Analogicky neexistujú idealizované objekty, ako je zdroj večného pohybu či večný motor ( perpetuum mobile), absolútne čierne teleso, dokonale pružné teleso atď. Tvrdenia o neexistencii takýchto bytostí či objektov formulované v prirodzenom jazyku nevyvolávajú žiadne nedorozumenia.
O čom však v takých vetách vlastne hovoríme? O niečom, čo neexistuje. Ale ako môžeme hovoriť bez protirečenia o niečom, čo neexistuje?
Ako chápať existenciu
Je otázne, ako môžeme chápať existenciu ako vlastnosť vecí, jednotlivín, keďže ich existencia je predpokladom, aby sme o nich mohli hovoriť: nato, aby sme mohli na jednotlivine testovať nejakú empirickú vlastnosť, musí táto jednotlivina byť k dispozícii – musí teda vopred existovať.
Preto nemôžeme na nejakej jednotlivine testovať, či existuje, alebo neexistuje; negatívny výsledok testu nemôžeme získať a pozitívny výsledok je už predpokladom zmysluplnosti testu.
Túto okolnosť si všimli už dávnejšie mnohí filozofi a niektorí (napr. Immanuel Kant) dospeli k názoru, že existencia nie je predikátom – nie vlastnosťou jednotlivín, a preto je nezmyselné dokazovať existenciu čohokoľvek vrátane boha. Je to presne tak?
Logická sémantika už dávno prekonala skúmanie pojmov pomocou skúmania ich rozsahov (napr. vecí v časopriestore) a zamerala sa na skúmanie samých pojmov, ich „obsahu“.
Pojem vo všeobecnosti je v nej v prvom pláne vysvetľovaný ako nečíselné priradenie, ktoré až v závislosti od stavu vecí vyčleňuje prvky rozsahu.
Napríklad pojem »tyrannosaurus rex« pred 66 miliónmi rokov vyčleňoval súbor živočíchov, dnes náhodou žiadne, pretože v aktuálnom svete zrejme takéto živočíchy neexistujú (na Zemi).
Rôzne existencie
Toto rozlíšenie hodnoty priradenia pre daný stav vecí a samého priradenia (funkcie) ponúka všeobecnejšie riešenie otázky existencie: okrem elementárnej, predteoretickej existencie jednotlivín (1. pojem existencie), ktorú im nemôžeme upierať, môžeme predikovať o samých pojmoch odvodený pojem existencie v závislosti od toho, či im v danom stave vecí niečo zodpovedá, alebo nie.
Gottlob Frege vysvetlil, že tento druh existencie je relačnou vlastnosťou pojmov (2. pojem existencie) – relačným predikátom, ale už nie vecí, ale pojmov.
Samé pojmy ako priradenia, metódy identifikácie objektov majú zabezpečenú logickú existenciu (3. pojem existencie), podobne ako čísla, v rámci danej konceptuálnej sústavy, fixovanej v nejakom jazyku.
Ak tvrdíme, že neexistujú kentaurovia, tak vlastne tvrdíme, že pojem »kentaurus« je „prázdny“ – v danom stave vecí nie je nikým stelesnený, hoci v gréckej mytológii je tento pojem ako metóda vyčlenenia súboru indivíduí dostatočne špecifikovaný (existuje ako logická entita).
Sú, nie sú a nemôžu byť
Úplne analogicky je to s tvrdeniami o neexistencii pegasov, čarodejníc, stríg či sedemhlavých drakov – jednoducho sú to za daného stavu vecí nikým alebo ničím nestelesnené, empiricky „prázdne“ pojmy (empirická neexistencia).
Dôvod, prečo môže byť pojem „prázdny“, nemusí mať empirický podklad. Niektoré pojmy sú prázdne, pretože za žiadneho stavu vecí nemôžu mať „stelesňovateľa“.
Takáto (ne)existencia (analytická neexistencia) je relačnou vlastnosť tých pojmov, o ktorých to môžeme zistiť bez poznania vonkajšieho sveta.
Napríklad »štvorhranný kruh« je takým pojmom, pretože rozumieme kritériám, ktoré má spĺňať objekt, ktorý by mu zodpovedal, ale z významu pojmov »štvorhrannosti« a »kruhovosti« môžeme odvodiť, že splnenie takýchto podmienok nie je logicky možné – kritériám nemôže vyhovieť žiadny geometrický útvar.
Samozrejme pojem »štvorhranný kruh« a jemu podobné pojmy majú ako zložené pojmy logickú existenciu zabezpečenú.
A prázdne pojmy?
Z hľadiska tohto rozlíšenia logické dôkazy existencie či neexistencie bytostí v časopriestore míňajú vyhlasovaný cieľ – nedokazujú existenciu nejakých jednotlivín, ale týkajú sa skôr toho, či nejaký abstraktnejší pojem je exemplifikovaný nejakými menej abstraktnými pojmami či ideálnymi objektmi.
To, či je nejaký empirický pojem v danom stave vecí nejakým indivíduom stelesnený, alebo nie, môžeme zistiť iba empirickým testom, nie logickým dôkazom. Problematika existencie sa však dá analyzovať ešte jemnejšie, o tom možno niekedy nabudúce.
Prázdne pojmy sú dokladom logickej schopnosti prekračovať empirickú realitu prostriedkami konceptuálneho aparátu – pomocou konštruovania zložených pojmov z jednoduchších pojmov podľa stanovených pravidiel.
Táto schopnosť prinášala plody už na úsvite civilizácie – pri tvorbe mýtov a prastarých legiend.
Autor je logik a bývalý rektor Univerzity Komenského.
Autor: František Gahér
