BRATISLAVA. Dvadsať rokov. Len taký čas vieme, že aj okolo iných hviezd vo vesmíre obiehajú planéty.
Kozmické svety, niekedy podobné tomu nášmu, inokedy úplne extrémne a odlišné až tak, že sme pre ne museli prerábať naše predstavy o planetárnych sústavách. Dnes takýchto exoplanét poznáme takmer deväťsto, no len zopár sa podarilo objaviť priamo.
Teraz astronómovia prišli s dvojicou takýchto planét. Jedna by mohla byť vôbec prvou priamo pozorovanou planétou pri dvojhviezde, druhá prvou exoplanétou, ktorá iba vzniká. Ak sa obe pozorovania z Čile potvrdia.
Zrodenie sveta
Mladučká hviezda HD 100546 leží asi 335 svetelných rokov ďaleko od Zeme. Celá sústava v jej okolí ešte iba vzniká, napriek tomu si európsky Veľmi veľký ďalekohľad všimol istú anomáliu. Môže to byť rodiaca sa proto?planéta, veľká zhruba ako Jupiter.
„Vznikanie planét sme dosiaľ iba simulovali na počítačoch,“ hovorí podľa Universe Today Sascha Quanz, ktorý viedol pozorovania.
„Ak je náš objav rodiacou sa planétou, prvý raz budú vedci skúmať proces vzniku a pôsobenia planéty a jej okolia.“
Rodiaca sa planéta však nie je v sústave osamotená. Vedci už dávnejšie v okolí hviezdy nepriamo objavili inú veľkú protoplanétu, tá je však k materskému slnku bližšie.
Rodiaca sa planéta pri HD 100546. FOTO - ESO
Superplanéta
Ohromné teleso pri dvojhviezde 2MASS0103(AB) je však ešte zvláštnejšie. Je také veľké, že vedci nevedia, či to je obrovitá exoplanéta až štrnásťkrát väčšia ako Jupiter, alebo už hnedý trpaslík. Teda nepodarená hviezda, v ktorej sa pre jej relatívne nízku hviezdnu hmotnosť nerozhoreli termonukleárne reakcie.
„Je to buď jedna z najhmotnejších planét, aké vôbec môžu vzniknúť,“ vysvetľuje pre New Scientist Philippe Delorme, ktorý údajnú exoplanétu odfotografoval. „Alebo najmenej hmotná hviezda, akú si vôbec môžete predstaviť.“
V oboch prípadoch chcú vedci vzdialené objekty preskúmať a pokúsiť sa zistiť ich vlastnosti. Napríklad či a akú majú atmosféru.
