BRATISLAVA. Akoby ste objavili odtlačok dávnych vekov. Stopu, ktorá ukazuje vesmír starý iba 380-tisíc rokov. Čas, keď mal kozmos takmer tritisíc stupňov Celzia, protóny a elektróny už vytvorili jadrá atómy vodíka a uvoľnené svetlo sa rozprestrelo do priestoru.
Dnes má toto reliktové žiarenie teplotu len pár stupňov nad absolútnou nulou. No jeho sledovaním môžeme sledovať vesmír, keď bol ešte divoký a mladučký. Jeho najlepšiu mapu teraz prinieslo európske kozmické observatórium Planck.
Pätnásť mesiacov
Nové údaje nielen ukázali niektoré drobné nedostatky v našich teóriách. Ale aj to, že vesmír je zhruba o sto miliónov rokov starší, než naznačovali predchádzajúce pozorovania.
„Pre kozmológov je táto mapa zlatou baňou plnou informácií,“ hovorí pre magazín Nature George Efstathiou, šéf Inštitútu kozmológie v Cambridgei.
Kozmický ďalekohľad skúmal oblohu viac ako rok. Výsledkom je snímka, ktorá ukazuje drobné fluktuácie v mikrovlnnom elektromagnetickom žiarení. Tie znamenajú mierne rozdiely v hustote hmoty - ktoré v konečnom dôsledku umožnili vznik galaxií, hviezd a planét.
„Tento úžasne kvalitný portrét mladučkého vesmíru nám umožňuje olúpať jeho vrstvy až na úplné základy,“ dodáva vo vyhlásení Európskej vesmírnej agentúry jej šéf Jean-Jacques Dordain.
„A tie nám ukazujú, že náš opis kozmu je ďaleko od dokončenia.“
Iná fyzika?
Vedci napríklad zistili, že vesmír je o kúsok starší, než hovorili predchádzajúce pozorovania podobných prístrojov. Ale aj to, že na oboch hemisférach mapy vychádza mierne odlišná priemerná teplota kozmu.
To môže byť ďalším z prvých náznakov, že na kozmických rozmeroch nemusí platiť jedna z úplne najzákladnejších poučiek našej fyziky: nech sa pozrieme ktorýmkoľvek smerom, vesmír tam bude vyzerať zhruba rovnako.