TALLIN, BRATISLAVA. Sedí v kancelárskom priestore či možno dokonca doma za počítačom, možno ešte v pyžame a papučiach. Jeho zbraňami sú klávesnica a znalosť počítačových systémov, možno niekoľko šikovných programov či počítačové vírusy a sieť nakazených zariadení. Zrazu priletí raketa a hackera za počítačom zabije.
Takáto naoko prehnaná reakcia je podľa nového dokumentu, ktorý si nechalo vypracovať NATO v spolupráci s Červeným krížom a americkým velením kyberoperácií, úplne legitímna.
V prípade vojny a väčšieho konfliktu je totiž aj hacker, ak sa podieľa na útočných kyberoperáciách - a to aj v prípade, ak je civilistom - prípustným vojenským cieľom. Možno ho dokonca zabiť.
Hackeri útočia? Zabiť
Dvadsiatka expertov na vojenské a internetové právo zverejnila dokument Tallinský manuál o medzinárodnom práve aplikovateľnom na kybervojnu, ktorý má pre NATO odporúčací charakter.
Zaoberali sa v ňom aj otázkami kyberútokov a ochranou ľudí, ktorí takéto útoky páchajú či sú ich obeťami. Výsledkom je, až ak sú následkom kyberútoku značné hospodárske škody, verejné ohrozenie či dokonca obete, je takýto útok považovaný za vojnový akt. Obzvlášť, ak sa ho dopustí jeden štát voči inému.
V takomto prípade sú potom aj kyberútočníci, bez ohľadu na to, či sú hackeri civilistami, alebo vojakmi, považovaní za legitímny vojenský cieľ. Dokument však zároveň zdôrazňuje, že podobné kyberútoky sa majú vyhýbať nemocniciam, priehradám či nukleárnym zariadeniam a musia minimalizovať riziko civilných obetí.
„Toto je najdôležitejší dokument z pohľadu práva v čase kybervojny," hovorí pre britský Guardian právny poradca NATO plukovník Kirby Abbott. „Bude veľmi užitočný."
Nie je to vojnový zločin
Právnici hovoria, že hackeri sú zväčša civilisti. Majú preto ochranu, akú v konfliktoch majú podľa Ženevskej konvencie civilní obyvatelia. S výnimkou toho, že sa sami v istých situáciách môžu stať cieľom.
Platí to v čase vojny alebo vtedy, ak kyberútok možno považovať za vojnový akt. Teda keď sú výsledkom kyberútoku obete alebo verejné hrozenie. Ak ľudia - aj civilisti - páchajú takéto (kyber)vojenské útoky, sú súčasťou vojny a teda aj legálnymi cieľmi vo vojne - podobne ako v prípade pilotov na diaľku ovládaných dronov. Ak niekto hackera za takýchto podmienok zabije, nemôže byť súdený za vojnové zločiny.
Experti pracovali na dokumente tri roky a má byť odpoveďou na stále divokejšie internetové prostredie, v ktorom narastá počet štátnych útokov. Len nedávno bezpečnostná firma Mandiant ukázala, že čínska armáda má tajnú štátnu kyberjednotku, ktorá útočí na ciele po celom svete.
Ukázalo sa, že za útokmi na iránske centrifúgy sú zložky zo Spojených štátov a Izraela, ktoré vytvorili programy Stuxnet a Flame. Iránski hackeri nedávno zaútočili na americké banky a len vo štvrtok sýrski provládni kyberútočníci napadli účty BBC na sociálnej sieti Twitter.
