LONDÝN, BRATISLAVA. Cholera prišla do Európy v roku 1831 cez Indiu. Jej obete trpeli kŕčmi, vracaním, hnačkou a dehydratáciou.
Bola jednou z najničivejších chorôb, ktorá v Európe v 19. storočí zabila tisícky ľudí. A pretože jej príčina bola pre ľudí záhadou, ochotní boli prijať akékoľvek opatrenia, aby jej šíreniu zabránili.
Predpokladalo sa, že cholera sa šíri najmä špinavým vzduchom, preto sa ju ľudia snažili zastaviť rozličnými metódami na jej čistenie. Najčastejšie používali chlórové vápno, cesnak, byliny alebo vrecia s octom. „Čokoľvek, čo mohlo zmeniť kvalitu vzduchu, bolo prijateľné ako preventívne opatrenia,“ povedal podľa The Scientist Christopher Hamlin, historik vedy na University of Notre Dame.
Podľa knihy Cholera: Biografia však až v roku 1850 epidemiológ John Snow zistil, že ochorenie sa šíri kontaminovanou vodou ako v prípade vodného čerpadla na Broad Street v londýnskom Soho. Keď čerpadlo odstránili, prípady cholery rýchlo zmizli.
O 34 rokov neskôr nemecký lekár Robert Koch identifikoval novú baktériu, ktorú našiel u všetkých pacientov s cholerou. Na konci 19. storočia tak octové vrecia ľudia vyhodili a vedci začali pracovať na nových metódach prevencie cholery.
