Na dne Mariánskej priekopy objavili život

Tisícnásobne väčší tlak ako na povrchu, teploty len pár stupňov nad nulou a úplná temnota. No životu sa v Mariánskej priekope darí.

Na dno Mariánskej priekopy do priehlbiny Challenger sa minulý rok vybral James Cameron. On aj vedci hovoria o živote jedenásť kilometrov pod hladinou.(Zdroj: TASR/AP, Anni Glud)

BRATISLAVA. Je to desivé, tmavé, tajomné miesto. Takmer jedenásť kilometrov pod morskou hladinou, v najhlbšom mieste Mariánskej priekopy sa ukrýva priehlbina Challenger.

Dve hodiny trvalo minulý rok režisérovi Jamesovi Cameronovi, než tam dorazil. Na najhlbšie miesto na našej planéte, miesto, kde tlak dosahuje až tisícstonásobok toho na povrchu zeme. Kde teplota má len pár stupňov nad nulou a kde všetko pohlcuje všadeprítomná temnota.

Na prvý pohľad to musí byť mŕtve, neobývané miesto. Vedci však dokázali, že aj v takýchto nehostinných podmienkach vládne život. A prežívajú tam nielen kolónie prispôsobených baktérií, ale miestami aj väčšie a podstatne komplikovanejšie tvory.

Žiadne mŕtve zóny

Fakty
Mariánska priekopa

Najhlbšie mesto na zemi, priehlbina Challenger sa nachádza 10 994 metrov pod hladinou mora.

V roku 1960 sa tom vybrali Jacques Picard a Don Walsh v batyskafe Trieste. Minulý rok James Cameron.

Okrem baktérií tam žijú aj drobné kôrovce.

V roku 2010, dva roky pred ponorom hollywoodskeho režiséra, sa nad Mariánskou priekopu zastavila loď s vedcami. Chceli sa pozrieť, či aj na takom nehostinnom mieste môže jestvovať život - a ak áno, ako asi vyzerá.

Hypotéza totiž hovorila, že s každým kilometrom klesá množstvo živín, ktoré by prípadne organizmy mohli využiť. A musia to byť mrchožrúty, živiace sa organickou hmotou klesajúcou na dno oceánov, keďže sa nemôžu spoliehať na energiu zo slnka.

No jedenásť kilometrov pod hladinou nemala byť veľká nádej, že tam čosi prežije. Hypotéza sa však radikálne zmýlila.

„Najhlbšie miesta najhlbších morí jednoznačne nie sú mŕtvymi zónami,“ hovorí pre BBC spoluautor štúdie v magazíne Nature Geoscience Robert Turnewitsch. „Tieto mikróby dýchajú tak ako my. A sledovanie konzumácie kyslíka je nepriamym meraním ich aktivity.“

Zúri tam život

Podmorský robot niesol na dno mora špeciálne prístroje. Mali sledovať nielen kyslík, ale aj ďalšie chemické látky ako chlorofyl či izotopy olova.

A zistili, že na dne priehlbiny Challenger nielen funguje život, ale ten je dokonca aktívnejší ako na referenčných podložiach len šesť kilometrov pod morskou hladinou. Dôvodom zrejme bolo, že podobné priekopy fungujú ako akési pasce, kde sa hromadia klesnuté živiny.

Aj väčšie tvory

„Na dne morí je toho podstatne viac, než vidia naše oči,“ dodáva pre New Scientist morský geológ Hans Roy. „S výnimkou teplôt výrazne nad bodom varu baktérie zjavne dokážu vyťažiť zo všetkého, čo na nich planéta hodí.“

Morskí biológovia však časť sedimentov vyniesli aj na hladinu. Preskúmali viac ako dvadsať vzoriek a zistili, že aj keď mikróby takú zmenu tlaku a teploty počas cesty nahor neprežili, každý kubický centimeter obsahoval milióny baktérií.

Samotné baktérie však neboli všetko. Podmorský robot v takmer jedenásťkilometrovej hĺbke nasnímal aj podstatne zložitejšie rôznonôžky. Niektoré z drobných kôrovcov sa im dokonca podarilo vyniesť nahor. O prítomnosti väčších tvorov však hovorí aj James Cameron, na dne Mariánskej priekopy mal aj on naraziť na rôznonožky či gigantické meňavky.

Tieto objavy pritom nehovoria len o prispôsobivosti života na našej vlastnej planéte. Ukazujú, že život by mohol jestvovať aj na nehostinných miestach inde vo vesmíre. Len v našej slnečnej sústave napríklad v prípadných oceánoch Jupiterových mesiacov Europa, Callisto a Ganymedes či na Saturnovom Encelade.

doi: 10.1038/ngeo01773

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  3. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  4. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  5. Talent - vzdelanie - úspech
  6. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  7. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  9. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  10. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  1. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
  2. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  6. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  7. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  8. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  9. HubHub spája sily s Neulogy
  10. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
  1. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 22 141
  2. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 16 901
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 8 552
  4. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 8 090
  5. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 6 708
  6. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 5 822
  7. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 5 416
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 178
  9. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 4 637
  10. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk 3 200

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Najúspešnejšia slovenská olympionička Kuzminová sa vrátila z Pjongčangu

Pozrite si momentky z príchodu Anastasie Kuzminovej.

Neprehliadnite tiež

Klik: Ako sa módnym značkám rozpadá pod rukami obchodný model

Komentovaný prehľad technologických správ týždňa. Aj tom, prečo sa Apple sa tlačí do baní na kobalt a koľko by stála úplne obnoviteľná energia.

Neboli nekultúrni barbari. Neandertálci stvorili najstaršie jaskynné maľby

Z hľadiska dlhovekosti môžeme neandertálcov považovať za najúspešnejší ľudský druh.

TECH_FM

Objasnili záhadu starovekých smrtiacich brán do pekla

Vedci vysvetľujú dvojicu udalostí z našej minulosti.

Ako sa vyrábajú tabletky a čo majú spoločné so strojármi?

Účinná látka v tabletke má reagovať tak, aby jej uzdravujúci účinok na pacienta bol maximálny.

GMO kukurica je v skutočnosti dobrá, ukázali štúdie

Má viac úrody a menej toxických látok ako bežná plodina.