SME
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Na dne Mariánskej priekopy objavili život

Tisícnásobne väčší tlak ako na povrchu, teploty len pár stupňov nad nulou a úplná temnota. No životu sa v Mariánskej priekope darí.

Na dno Mariánskej priekopy do priehlbiny Challenger sa minulý rok vybral James Cameron. On aj vedci hovoria o živote jedenásť kilometrov pod hladinou.Na dno Mariánskej priekopy do priehlbiny Challenger sa minulý rok vybral James Cameron. On aj vedci hovoria o živote jedenásť kilometrov pod hladinou. (Zdroj: TASR/AP, Anni Glud)

BRATISLAVA. Je to desivé, tmavé, tajomné miesto. Takmer jedenásť kilometrov pod morskou hladinou, v najhlbšom mieste Mariánskej priekopy sa ukrýva priehlbina Challenger.

Dve hodiny trvalo minulý rok režisérovi Jamesovi Cameronovi, než tam dorazil. Na najhlbšie miesto na našej planéte, miesto, kde tlak dosahuje až tisícstonásobok toho na povrchu zeme. Kde teplota má len pár stupňov nad nulou a kde všetko pohlcuje všadeprítomná temnota.

Na prvý pohľad to musí byť mŕtve, neobývané miesto. Vedci však dokázali, že aj v takýchto nehostinných podmienkach vládne život. A prežívajú tam nielen kolónie prispôsobených baktérií, ale miestami aj väčšie a podstatne komplikovanejšie tvory.

Žiadne mŕtve zóny

Fakty
Mariánska priekopa

Najhlbšie mesto na zemi, priehlbina Challenger sa nachádza 10 994 metrov pod hladinou mora.

V roku 1960 sa tom vybrali Jacques Picard a Don Walsh v batyskafe Trieste. Minulý rok James Cameron.

Okrem baktérií tam žijú aj drobné kôrovce.

V roku 2010, dva roky pred ponorom hollywoodskeho režiséra, sa nad Mariánskou priekopu zastavila loď s vedcami. Chceli sa pozrieť, či aj na takom nehostinnom mieste môže jestvovať život - a ak áno, ako asi vyzerá.

Hypotéza totiž hovorila, že s každým kilometrom klesá množstvo živín, ktoré by prípadne organizmy mohli využiť. A musia to byť mrchožrúty, živiace sa organickou hmotou klesajúcou na dno oceánov, keďže sa nemôžu spoliehať na energiu zo slnka.

No jedenásť kilometrov pod hladinou nemala byť veľká nádej, že tam čosi prežije. Hypotéza sa však radikálne zmýlila.

„Najhlbšie miesta najhlbších morí jednoznačne nie sú mŕtvymi zónami,“ hovorí pre BBC spoluautor štúdie v magazíne Nature Geoscience Robert Turnewitsch. „Tieto mikróby dýchajú tak ako my. A sledovanie konzumácie kyslíka je nepriamym meraním ich aktivity.“

Zúri tam život

Podmorský robot niesol na dno mora špeciálne prístroje. Mali sledovať nielen kyslík, ale aj ďalšie chemické látky ako chlorofyl či izotopy olova.

A zistili, že na dne priehlbiny Challenger nielen funguje život, ale ten je dokonca aktívnejší ako na referenčných podložiach len šesť kilometrov pod morskou hladinou. Dôvodom zrejme bolo, že podobné priekopy fungujú ako akési pasce, kde sa hromadia klesnuté živiny.

Aj väčšie tvory

„Na dne morí je toho podstatne viac, než vidia naše oči,“ dodáva pre New Scientist morský geológ Hans Roy. „S výnimkou teplôt výrazne nad bodom varu baktérie zjavne dokážu vyťažiť zo všetkého, čo na nich planéta hodí.“

Morskí biológovia však časť sedimentov vyniesli aj na hladinu. Preskúmali viac ako dvadsať vzoriek a zistili, že aj keď mikróby takú zmenu tlaku a teploty počas cesty nahor neprežili, každý kubický centimeter obsahoval milióny baktérií.

Samotné baktérie však neboli všetko. Podmorský robot v takmer jedenásťkilometrovej hĺbke nasnímal aj podstatne zložitejšie rôznonôžky. Niektoré z drobných kôrovcov sa im dokonca podarilo vyniesť nahor. O prítomnosti väčších tvorov však hovorí aj James Cameron, na dne Mariánskej priekopy mal aj on naraziť na rôznonožky či gigantické meňavky.

Tieto objavy pritom nehovoria len o prispôsobivosti života na našej vlastnej planéte. Ukazujú, že život by mohol jestvovať aj na nehostinných miestach inde vo vesmíre. Len v našej slnečnej sústave napríklad v prípadných oceánoch Jupiterových mesiacov Europa, Callisto a Ganymedes či na Saturnovom Encelade.

doi: 10.1038/ngeo01773

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Vedátorský podcast

Vďaka akému princípu lietajú lietadlá?

Ako vyzerá fyzika lietania.

Na Mesiaci má byť 4G sieť. Vybuduje ju Nokia

Zariadenie vynesú koncom roka 2022.

Vizualizácia práce astronautov na Mesiaci. NASA a telekomunikačný výrobca Nokia sa spojili, aby na našej družici poskytli prvú bezdrôtovú sieť 4G.
Koľko známych vesmírnych objektov na fotke nájdete? Fotka Tomáša Slovinského sa už tretíkrát za posledný rok stala Astronomickou snímkou dňa NASA.