Na dne Mariánskej priekopy objavili život

Tisícnásobne väčší tlak ako na povrchu, teploty len pár stupňov nad nulou a úplná temnota. No životu sa v Mariánskej priekope darí.

Na dno Mariánskej priekopy do priehlbiny Challenger sa minulý rok vybral James Cameron. On aj vedci hovoria o živote jedenásť kilometrov pod hladinou.(Zdroj: TASR/AP, Anni Glud)

BRATISLAVA. Je to desivé, tmavé, tajomné miesto. Takmer jedenásť kilometrov pod morskou hladinou, v najhlbšom mieste Mariánskej priekopy sa ukrýva priehlbina Challenger.

Dve hodiny trvalo minulý rok režisérovi Jamesovi Cameronovi, než tam dorazil. Na najhlbšie miesto na našej planéte, miesto, kde tlak dosahuje až tisícstonásobok toho na povrchu zeme. Kde teplota má len pár stupňov nad nulou a kde všetko pohlcuje všadeprítomná temnota.

Na prvý pohľad to musí byť mŕtve, neobývané miesto. Vedci však dokázali, že aj v takýchto nehostinných podmienkach vládne život. A prežívajú tam nielen kolónie prispôsobených baktérií, ale miestami aj väčšie a podstatne komplikovanejšie tvory.

Žiadne mŕtve zóny

Fakty
Mariánska priekopa

Najhlbšie mesto na zemi, priehlbina Challenger sa nachádza 10 994 metrov pod hladinou mora.

V roku 1960 sa tom vybrali Jacques Picard a Don Walsh v batyskafe Trieste. Minulý rok James Cameron.

Okrem baktérií tam žijú aj drobné kôrovce.

V roku 2010, dva roky pred ponorom hollywoodskeho režiséra, sa nad Mariánskou priekopu zastavila loď s vedcami. Chceli sa pozrieť, či aj na takom nehostinnom mieste môže jestvovať život - a ak áno, ako asi vyzerá.

Hypotéza totiž hovorila, že s každým kilometrom klesá množstvo živín, ktoré by prípadne organizmy mohli využiť. A musia to byť mrchožrúty, živiace sa organickou hmotou klesajúcou na dno oceánov, keďže sa nemôžu spoliehať na energiu zo slnka.

No jedenásť kilometrov pod hladinou nemala byť veľká nádej, že tam čosi prežije. Hypotéza sa však radikálne zmýlila.

„Najhlbšie miesta najhlbších morí jednoznačne nie sú mŕtvymi zónami,“ hovorí pre BBC spoluautor štúdie v magazíne Nature Geoscience Robert Turnewitsch. „Tieto mikróby dýchajú tak ako my. A sledovanie konzumácie kyslíka je nepriamym meraním ich aktivity.“

Zúri tam život

Podmorský robot niesol na dno mora špeciálne prístroje. Mali sledovať nielen kyslík, ale aj ďalšie chemické látky ako chlorofyl či izotopy olova.

A zistili, že na dne priehlbiny Challenger nielen funguje život, ale ten je dokonca aktívnejší ako na referenčných podložiach len šesť kilometrov pod morskou hladinou. Dôvodom zrejme bolo, že podobné priekopy fungujú ako akési pasce, kde sa hromadia klesnuté živiny.

Aj väčšie tvory

„Na dne morí je toho podstatne viac, než vidia naše oči,“ dodáva pre New Scientist morský geológ Hans Roy. „S výnimkou teplôt výrazne nad bodom varu baktérie zjavne dokážu vyťažiť zo všetkého, čo na nich planéta hodí.“

Morskí biológovia však časť sedimentov vyniesli aj na hladinu. Preskúmali viac ako dvadsať vzoriek a zistili, že aj keď mikróby takú zmenu tlaku a teploty počas cesty nahor neprežili, každý kubický centimeter obsahoval milióny baktérií.

Samotné baktérie však neboli všetko. Podmorský robot v takmer jedenásťkilometrovej hĺbke nasnímal aj podstatne zložitejšie rôznonôžky. Niektoré z drobných kôrovcov sa im dokonca podarilo vyniesť nahor. O prítomnosti väčších tvorov však hovorí aj James Cameron, na dne Mariánskej priekopy mal aj on naraziť na rôznonožky či gigantické meňavky.

Tieto objavy pritom nehovoria len o prispôsobivosti života na našej vlastnej planéte. Ukazujú, že život by mohol jestvovať aj na nehostinných miestach inde vo vesmíre. Len v našej slnečnej sústave napríklad v prípadných oceánoch Jupiterových mesiacov Europa, Callisto a Ganymedes či na Saturnovom Encelade.

doi: 10.1038/ngeo01773

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 32 567
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 21 664
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 20 440
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 10 437
  5. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 9 663
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 6 442
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 703
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 659
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 797
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 238