LONDÝN, BRATISLAVA. Sú staré, dokonca také staré, že si pamätajú kamennú dobu. Teraz by však pozostatky po dávnych baktériách mohli vedcom ukázať, ako sa ľudia kedysi stravovali aj aké mali ústne ochorenia. Naznačuje to nová štúdia v odbornom magazíne Nature Genetics.
Vedci skúmali pravekú DNA. Tá sa uchovala vo zvápenatených baktériách, ktoré odobrali zo zubov viac ako tridsiatky kostier Severoeurópanov. Takéto genetické záznamy ukázali, že keď sa ľudia stali farmármi, v zložení baktérií v ľudských ústach prebehli negatívne zmeny.
Menej rozmanitosti
„Je to prvý záznam o tom, ako naša evolúcia za posledných 7500 rokov ovplyvnila baktérie, ktoré so sebou nosíme a aký významný vplyv to má na naše zdravie,“ povedal na tlačovej konferencii vedúci tímu Alan Cooper z univerzity v Adelaide.
„Baktérie v ústach dnešného človeka sú výrazne menej rozmanité ako bývali v minulosti. Predpokladáme, že to prispieva k chronickým ústnym a ďalším chorobám modernej doby.“
Vedci odobrali vzorky DNA zo zubného kameňa prehistorických ľudí. Potom sledovali zmeny v charaktere ústnych baktérií pri prechode od spoločnosti posledných lovcov a zberačov k prvým farmárom bronzovej doby a skorého stredoveku.
„Zubný plak je jediným ľahko prístupným zdrojom zachovaných ľudských baktérií,“ dodala aj Christina Adlerová. „Genetická analýza plaku nám môže pomôcť pri výskume dôsledkov zmien stravovania, ale aj pri evolúcii patogénneho ústneho genómu.“
Prevažujú škodlivé
Podľa vedcov sa zloženie baktérií v ústach človeka výrazne zmenilo zavedením poľnohospodárstva, a potom znova približne o 150 rokov.
Neskôr k zmene prišlo aj so zavedením priemyselne spracovaného cukru a múky počas priemyselnej revolúcie. Znovu sa znížila rozmanitosť baktérií. Dnes tak v našich ústach prevažujú kmene baktérií, ktoré spôsobujú zubný kaz. Ústa moderného človeka sú tak v trvalo chorobnom stave.
Autor je doktorand na Ústavu světových dějin FF Univerzity Karlovy.
