Viacerí sme sklamaní konkrétnymi politickými rozhodnutiami a vývojom spoločenských udalostí. Vnímame, že mocní konajú, akoby boli majiteľmi pravdy. Pravda sa potom predkladá ako akási vec relatívna, názor väčšiny, ako vopred vypustená manipulácia do novín.
Manipulovať a klamať vo vede sa nedá. Veda je poctivá a vedci sú pokorní hľadači pravdy. Najnovšie sme vo vede o hmotnej podstate sveta vypátrali, že existuje častica ako Higgsov bozón.
Dva kvarky v atómovom jadre si tak môžu medzi sebou vymeniť nielen gluóny, fotón alebo W bozón, ale aj Higgsa.
Výmena gluónov dáva vznik silnej jadrovej sile. To je najsilnejšia zo známych síl prírody. S krátkym dosahom sa ukrýva v atómovom jadre.
Výmena fotónov vedie k celkom inej sile: k elektrickému odpudzovaniu rovnako nabitých častíc a priťahovaniu opačne nabitých, aj na veľké vzdialenosti. Táto sila dnes poháňa náš svet, nielen zo zástrčky, ale napríklad aj pri spaľovaní a vo svaloch.
Výmena, prípadne vyžiarenie W bozónu spôsobuje slabú silu s krátkym dosahom pre rádioaktívnu premenu prvkov a pomalé horenie Slnka.
Štvrtou je gravitačná sila, o veľa rádov slabšia ako prvé tri. Chýba nám jej kvantový opis, ani vlastne nemáme časticu pre gravitáciu. Pôsobí však do diaľky, takže kvôli elektricky neutrálnym atómom ostáva v prírode ako víťaz na vesmírnych vzdialenostiach.
S objavom Higgsovej častice v júli 2012 pribudla piata sila. Kvantovaná a nakrátko, opäť iná ako prvé tri. Pre ľahké častice je slabá, pre ťažké silná. Stabilné kvarky a elektróny v atómoch sú stabilné práve preto, že sú ľahké. Preto je zložité pozorovať piatu Higgsovu silu.
Možno je piata sila odkazom aj pre sféry mimo vedu: je aj sila pravdy, sila dobra, vzájomnej úcty, obetavej lásky. Nie je ich hneď vidno, ale pôsobia a dotvárajú svet.
Autor: Tomáš Blažek, fyzik
