BRATISLAVA. Malý žiarivý bod sa ukrýva medzi ohromnými prstencami plynného obra. Drobný útvar, ktorý narúša pravidelné štruktúry druhej najväčšej planéty našej slnečnej sústavy.
Takto vyzerá Venuša, kozmická dvojička našej planéty, keď sa na ňu spoza Saturnu zahľadela vesmírna sonda Cassini. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) takéto snímky zverejnil. Ukazujú nielen ďalekú planétu, ale pomáhajú aj lepšie spoznať najznámejšie planetárne prstence v našom najbližšom vesmíre.
Európa s Amerikou
Spoločná európsko-americká misia Cassini–Huygens odštartovala do kozmu v roku 1997. Sonda dorazila do okolia Saturna o sedem rokov neskôr, na mesiac Titan vyslala európsku časť misie, pristávací modul Huygens. Odhalil, že aj keď prevládajúce látky sú na telese odlišné, povrch sa ponáša na Zem.
Samotná Cassini sa však naďalej pohybuje planetárnym systémom a posiela nielen krásne zábery. Jej cieľom je študovať prstence, skúmať magnetické polia a zmapovať povrch jednotlivých mesiacov, ale aj ukázať, aká je napríklad atmosféra Titanu.
Dvojička Zeme
Keď sa plutóniom poháňané zariadenie zahľadelo smerom k Venuši, letelo približne 800-tisíc kilometrov od joviálnej planéty. Dobrý záber však umožnila najmä atmosféra sprievodcu Zeme.
Venuša má hustú atmosféru z oxidu uhličitého, teplota na jej povrchu dosahuje až päťsto stupňov Celzia a tlak stonásobne prevyšuje ten na povrchu našej planéty. Napriek tomu ju astronómovia nazývajú dvojičkou Zeme - má podobné zloženie, dráhu okolo Slnka, ale aj veľkosť či hmotnosť. No mraky na Venuši sú z kyseliny sírovej.
