SME

David Glaser: Ukázal svet časticovej fyziky

Americký fyzik pomohol odhaľovať najmenšie kúsky nášho vesmíru. David Arthur Glaser vytvoril slávnu bublinovú komoru.

David GlaserDavid Glaser

Otvorte si napríklad pivo. Keď odstránite vrchnák, v natlakovanej fľaši náhle poklesne tlak. A zrazu uvidíte, ako kvapalinou nahor stúpajú drobné bublinky.

Práve podobný princíp a jeho využitie, naoko úplne banálne, patrí k najväčším objavom experimentálnej fyziky dvadsiateho storočia. Podobne totiž funguje slávna bublinová komora, detektor častíc, ktoré v nej po zrážkach zanechávajú stopy vo formy drobných bubliniek. Vďaka nej sa dá sledovať svet časticovej fyziky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Práve za zhotovenie bublinovej komory dostal v roku 1960 Nobelovu cenu za fyziku Donald Arthur Glaser (21. 9. 1926 – 28. 2. 2013). Ukázal nielen to, že geniálny Enrico Fermi sa môže mýliť. Ale aj to, že zverinec časticovej fyziky je podstatne divokejší, než to na prvý pohľad vyzerá.

SkryťVypnúť reklamu

Nevedel, že to je nemožné

Glacer, vtedy ešte iba dvadsiatnik, mal vlastne šťastie v nešťastí. Vo svete začiatkom päťdesiatych rokoch panovalo presvedčenie, že princíp podobný bublinovej komore vôbec nemôže fungovať.

Enrico Fermi, sám nositeľ Nobelovej ceny a jeden z otcov jadrovej bomby, totiž vyrátal, že takéto zariadenie vlastne nemôže správne pracovať. Glaser však o týchto výpočtoch nevedel, a tak to skúsil. Neskôr dokonca zistil, že v jednej z rovníc mal slávny fyzik chybu.

„Bola to len malá chybička. No táto chybička mu umožnila ukázať, že to nebude fungovať," spomínal Glaser pre archív knižnice na Univerzite v Berkeley. „Našťastie, ja som o jeho práci nevedel. Keby som vedel, vzdal by som to. Namiesto toho som však urobil svoje vlastné výpočty, boli to ťažké výpočty, a ukázali čosi iné."

SkryťVypnúť reklamu

Komplikácie sa však vtedy iba začali. Glaser mal hypotézu, výpočty a čoskoro aj funkčný, aj keď maličký prototyp. No ostatní vedci o zariadení nejakého mladučkého experimentátora nechceli príliš počúvať.

Americká komisia pre jadrovú energiu aj Národná vedecká nadácia odmietli podľa denníka Guardian poskytnúť Glaserovi grant. Jeho „špekulácie" odmietli dokonca aj odborné magazíny, dokonca z absurdného dôvodu, že isté slová v texte jednoducho nenašli v slovníku.

A v roku 1953 mu síce dovolili vystúpiť na stretnutí amerických fyzikov, no jeho desaťminútový výstup zaradili v sobotu ako posledný. Keď by už väčšina vedcov odišla domov.

Pivo nefungovalo

Vtedy však narazil Glaser na jadrového fyzika Luisa Alvareza. Alvarez rýchlo pochopil, že jeho zariadenie je prelomom a mladíka podporil. Koncom päťdesiatych rokov tak Glaser odišiel do Berkeley za Alvarezom a už o rok neskôr získal Nobelovu cenu. Aj keď raz takmer vyhodil laboratórium do povetria. Experimentoval práve s pivom.

SkryťVypnúť reklamu

V bublinovej komore sa totiž používa prehriata kvapalina, v ktorej skokovo znížia tlak a nabité častice v nej následne zanechávajú po prelete bublinky. Práve tie opisujú trajektóriu letu. Glaser pôvodne využíval dietyléter, hľadal však nejakú alternatívu.

„Prečo všetkých miasť s takouto exotikou?" dodával v staršom rozhovore Glaser. „Voda asi neprichádzala do úvahy, tak som sa rozhodol - no a čo."

Pivo, samozrejme, nefungovalo. No keď ho zahriali, vedcom sa podľa New York Times podarilo ostriekať všetko okolie. Alkohol bol nielenže na univerzite zakázaný, ale rektor bol navyše silný abstinent. Glasera skoro vyhodil.

Lieky a nervy

Donald Arthur Glaser sa narodil v roku 1926 v rodine obchodníka. Doktorát získal krátko po vojne na známom Caltechu, neskôr sa ako učiteľ a experimentátor presunul do Berkeley.

SkryťVypnúť reklamu

Po získaní Nobelovej ceny „za vynález bublinovej komory" však fyziku čiastočne opustil. A začal sa venovať výskumu liekov a mozgu. Napokon, darilo sa mu aj tu, keď už začiatkom sedemdesiatych rokov vytvoril jednu z prvých špecializovaných biotechnologických spoločností, ktorá predstavila niektoré z liekov na rakovinu.

Pre svet fyziky však Glaser zostane človekom, ktorý ukázal kozmos najmenších zložiek nášho vesmíru. Nestačí ich totiž iba pomocou obrovských urýchľovačov a zrážačov získať, nejaký detektor musí aj zvyšky po týchto zrážkach zachytiť. Jedným z najdôležitejších bola práve Glaserova bublinová komora.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu