Nemci vypli atómky, preto špinia viac pálením uhlia

Energia z uhlia vypúšťa najviac skleníkových plynov. Nárast obnoviteľných zdrojov tak nemusí výrazne znížiť emisie.

Tepelné elektrárne na uhlie majú zabezpečiť stabilitu.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – FOTOLIA)

BERLÍN, BRATISLAVA. Nemci svoj smelý plán nazývajú Energiewende. Energetický prelom má spôsobiť, že Nemecko bude v polovici storočia vyrábať viac ako 80 percent energie zo slnka či z vetra. A rázne tak zníži emisie skleníkových plynov, ktoré majú Zem zohrievať.

Po úniku radiácie v japonskej Fukušime, ktorý spôsobila vlna cunami po výnimočne silnom zemetrasení, nemecká vláda rozhodla, že súčasťou revolúcie bude aj to, že sa zbaví jadrovej energie. Hneď zatvorili osem starých reaktorov, do roku 2020 by ich mali odstaviť všetky.

Ako šesť Mochoviec

Nemecko
Elektrina 2012

Uhlie (dokopy): 44,7 percenta celkovej produkcie Nemecka.

Obnoviteľné zdroje: 21,6 percenta (vietor: 7,3 percenta, slnko: 4,6 percenta).

Jadro: 16 percent.

Zemný plyn: 11,3 percenta.

Popritom však Nemecko zvyšuje produkciu energie z uhoľných elektrární a krajina tento rok otvorí najviac uhoľných elektrární za posledných 20 rokov. Inštitút pre obnoviteľnú energiu IRW povedal pre Bloomberg, že celkovo budú mať nové uhoľné elektrárne kapacitu 5300 megawattov.

Na porovnanie, dva bloky Mochoviec majú kapacitu 940 MW. Výroba energie z lignitu stúpla z 24,6 percenta celkovej produkcie energie krajiny v roku 2011 na vlaňajších 25,6 percenta, antracit z 18,5 na 19,1. Uhlie je pritom jednoznačne najšpinavší zdroj energie, produkuje o 70 percent viac emisií, ako zemný plyn. Podiel plynu v produkcii Nemecka klesá, lebo je drahý.

Uhlie nezažíva nárast iba v Nemecku, ale na celom kontinente. „Máme istý druh zlatého obdobia pre uhlie,“ povedala pre Economist Anne­Sophie Corbeau z Medzinárodnej energetickej agentúry. Môže za to jeho cena, ktorá za posledné roky išla dole najmä vďaka Spojeným štátom, ktoré začali viac využívať zemný plyn.

To môže byť len dočasné. Do konca roku 2015 totiž budú musieť krajiny podľa nariadenia Európskej komisie staré uhoľné elektrárne zatvoriť alebo zmodernizovať. Mnohé elektrárne tak preto ešte fungujú naplno.

To však zrejme nebude prípad Nemecka, ktoré otvorí v nasledujúcich rokoch 25 nových uhoľných elektrární, ktoré spĺňajú nové štandardy.

Nemecko za prechod k slnku a vetru, ktoré sú momentálne drahé, platí cenu vysokou cenou elektriny (po Dánsku je druhá najvyššia v Únii). Priemerná domácnosť zaplatí podľa BBC na dotáciách za obnoviteľnú energiu 160 eur ročne.

Aby energia nebola ešte drahšia, tak jadro, ktoré chcú zatvoriť, a plyn, ktorý je zasa drahý, nahrádzajú lacnejším uhlím. Navyše, nevýhodou slnečných a veterných elektrární je, že nie vždy fúka vietor a svieti slnko. Časté výkyvy musia zaistiť iné, spoľahlivejšie formy.

Nové elektrárne budú produkovať trochu menej CO2, ale stále to bude najšpinavšia energia. Tento rok stúpol počet emisií Nemecka – najväčšej európskej ekonomiky – o 1,6 percenta.

Stúpne o šesť percent

Magazín New Scientist píše, že je nepravdepodobné, že by obnoviteľné zdroje dokázali plne nahradiť jadrové elektrárne. „Niektorí analytici hovoria, že odstávka jadra zvýši nemecké emisie CO2 o 40 až 60 miliónov ton ročne, asi o šesť percent, v závislosti od toho, čo ho nahradí,“ napísal týždenník pred rokom.

Nemecká odvážna zelená revolúcia pritom mala byť vzorom pre ostatné krajiny. Teraz sa tlačí otázka, či bez jadra a s uhlím bude vôbec zelená.

„Môj záver je zatiaľ, že, žiaľbohu, nemecká obnoviteľná revolúcia prinajlepšom nezmení produkciu emisií a prinajhoršom ich mierne zvýši. Desiatky (a možno stovky) miliárd eur minutých na drahé solárne panely a veterné turbíny sa minú bez prospechu na klímu,“ píše na blogu britský novinár a environmentálny aktivista Mark Lynas.

veterne_tasr-r176.jpg
Nemecká zelená politika zlyháva, píše Tomáš Prokopčák

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

2050: ľadoborce dosiahnu severný pól

Štúdia naznačuje, že lode môžu dosiahnuť najsevernejší bod našej planéty.

BRATISLAVA. Keď sa tam koncom 19. storočia vybrala výprava Fridtjofa Nansena, severný pól nedosiahla.

No už v polovici tohto desaťročia nebude vyžadovať návšteva najsevernejšieho bodu našej planéty zložitú expedíciu. Na severný pól by sa mohli už v roku 2050 vybrať lode, miesto prekonať a pokojne pokračovať v plavbe. Dôvodom je ustupujúci arktický ľad.

Ľad v Arktíde postupne mizne a jeho pokrývka je čoraz tenšia. Minulý rok sa v sprievode ruských ľadoborcov vybralo severnou trasou až 46 lodí, čím prepravné spoločnosti šetrili predovšetkým čas.

Podľa štúdie v magazíne PNAS by však v polovici storočia už bežné nákladné lode nemuseli tento sprievod potrebovať. A samotné ľadoborce by mohli pokojne preraziť až na severný pól a potom v plavbe Arktídou pokračovať ďalej.

Pravdepodobne by sa tak mohlo diať v septembri, keď je arktická ľadová pokrývka najmenšia.

Tomáš Prokopčák

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  2. Ste si istí, že máte zdravé srdce? Skontrolujte si ho zadarmo
  3. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  4. Všetko, čo rodiny milujú
  5. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  6. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  7. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  8. Keď Slováci krotia morský vietor
  9. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  10. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  1. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  2. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  3. Všetko, čo rodiny milujú
  4. Bratislava má najmodernejšiu linku na triedenie surovín
  5. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  6. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  7. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  8. Keď Slováci krotia morský vietor
  9. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  10. Park pod Kolibou prepája mesto s prírodou
  1. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy 24 482
  2. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti? 23 027
  3. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky 9 787
  4. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek 9 737
  5. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach? 4 445
  6. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali 4 216
  7. Ste si istí, že máte zdravé srdce? Skontrolujte si ho zadarmo 4 014
  8. Ako vzniká jeden z najkvalitnejších kolagénov na Slovensku? 3 827
  9. Jozef Bíreš: Čerstvé potraviny sú pre človeka najhodnotnejšie 2 657
  10. Unikátne defilé vojenskej techniky na zemi aj vo vzduchu 2 505

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Trump zrušil summit, čo bude ďalej? Štyri scenáre vývoja

Možné je všetko. Že sa nezmení prakticky nič, ale aj to, že vypukne vojna.

SVET

Minister Stropnický: Politiku ovládol kazisvet, odchádzam

Politici sa len tvária, že riešia problémy občanov, to ja neviem, hovorí.

Stĺpček Osmelené

Máme sa tu tak dobre, že náš najväčší problém sú interrupcie?

To, o čom sa treba rozprávať, je sexuálna výchova a prevencia.

KOMENTÁR DÁVIDA TVRDOŇA

Zuckerberg sa vysmial Európe nevídaným spôsobom

Opäť sme sa nič nové nedozvedeli.

Neprehliadnite tiež

Ako si vybrať najlepší fotoaparát podľa toho, čo chcete fotiť

Od lacných kompaktov až po drahú zrkadlovku. Poradíme vám, ako si vybrať dobrý fotoaparát.

PlayStation 5 príde zrejme o tri roky, Sony sa chce sústrediť na hry

Súčasná konzola vstupuje do poslednej fázy životného cyklu.

PODCAST ZOOM

Štartujeme Zoom, nový denný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM

Zoom bude každý deň, prinesie vedecké správy vo forme podcastu a zaznie aj v rannom vysielaní Rádia_FM.

Vedci spustia lov na Lochnesskú príšeru. Budú hľadať DNA

Žiadne pátranie doteraz nepotvrdilo existenciu záhadného tvora.