BERLÍN, BRATISLAVA. Nemci svoj smelý plán nazývajú Energiewende. Energetický prelom má spôsobiť, že Nemecko bude v polovici storočia vyrábať viac ako 80 percent energie zo slnka či z vetra. A rázne tak zníži emisie skleníkových plynov, ktoré majú Zem zohrievať.
Po úniku radiácie v japonskej Fukušime, ktorý spôsobila vlna cunami po výnimočne silnom zemetrasení, nemecká vláda rozhodla, že súčasťou revolúcie bude aj to, že sa zbaví jadrovej energie. Hneď zatvorili osem starých reaktorov, do roku 2020 by ich mali odstaviť všetky.
Ako šesť Mochoviec
Nemecko
Elektrina 2012
Uhlie (dokopy): 44,7 percenta celkovej produkcie Nemecka.
Obnoviteľné zdroje: 21,6 percenta (vietor: 7,3 percenta, slnko: 4,6 percenta).
Jadro: 16 percent.
Zemný plyn: 11,3 percenta.
Popritom však Nemecko zvyšuje produkciu energie z uhoľných elektrární a krajina tento rok otvorí najviac uhoľných elektrární za posledných 20 rokov. Inštitút pre obnoviteľnú energiu IRW povedal pre Bloomberg, že celkovo budú mať nové uhoľné elektrárne kapacitu 5300 megawattov.
Na porovnanie, dva bloky Mochoviec majú kapacitu 940 MW. Výroba energie z lignitu stúpla z 24,6 percenta celkovej produkcie energie krajiny v roku 2011 na vlaňajších 25,6 percenta, antracit z 18,5 na 19,1. Uhlie je pritom jednoznačne najšpinavší zdroj energie, produkuje o 70 percent viac emisií, ako zemný plyn. Podiel plynu v produkcii Nemecka klesá, lebo je drahý.
Uhlie nezažíva nárast iba v Nemecku, ale na celom kontinente. „Máme istý druh zlatého obdobia pre uhlie,“ povedala pre Economist AnneSophie Corbeau z Medzinárodnej energetickej agentúry. Môže za to jeho cena, ktorá za posledné roky išla dole najmä vďaka Spojeným štátom, ktoré začali viac využívať zemný plyn.
To môže byť len dočasné. Do konca roku 2015 totiž budú musieť krajiny podľa nariadenia Európskej komisie staré uhoľné elektrárne zatvoriť alebo zmodernizovať. Mnohé elektrárne tak preto ešte fungujú naplno.
To však zrejme nebude prípad Nemecka, ktoré otvorí v nasledujúcich rokoch 25 nových uhoľných elektrární, ktoré spĺňajú nové štandardy.
Nemecko za prechod k slnku a vetru, ktoré sú momentálne drahé, platí cenu vysokou cenou elektriny (po Dánsku je druhá najvyššia v Únii). Priemerná domácnosť zaplatí podľa BBC na dotáciách za obnoviteľnú energiu 160 eur ročne.
Aby energia nebola ešte drahšia, tak jadro, ktoré chcú zatvoriť, a plyn, ktorý je zasa drahý, nahrádzajú lacnejším uhlím. Navyše, nevýhodou slnečných a veterných elektrární je, že nie vždy fúka vietor a svieti slnko. Časté výkyvy musia zaistiť iné, spoľahlivejšie formy.
Nové elektrárne budú produkovať trochu menej CO2, ale stále to bude najšpinavšia energia. Tento rok stúpol počet emisií Nemecka – najväčšej európskej ekonomiky – o 1,6 percenta.
Stúpne o šesť percent
Magazín New Scientist píše, že je nepravdepodobné, že by obnoviteľné zdroje dokázali plne nahradiť jadrové elektrárne. „Niektorí analytici hovoria, že odstávka jadra zvýši nemecké emisie CO2 o 40 až 60 miliónov ton ročne, asi o šesť percent, v závislosti od toho, čo ho nahradí,“ napísal týždenník pred rokom.
Nemecká odvážna zelená revolúcia pritom mala byť vzorom pre ostatné krajiny. Teraz sa tlačí otázka, či bez jadra a s uhlím bude vôbec zelená.
„Môj záver je zatiaľ, že, žiaľbohu, nemecká obnoviteľná revolúcia prinajlepšom nezmení produkciu emisií a prinajhoršom ich mierne zvýši. Desiatky (a možno stovky) miliárd eur minutých na drahé solárne panely a veterné turbíny sa minú bez prospechu na klímu,“ píše na blogu britský novinár a environmentálny aktivista Mark Lynas.
Nemecká zelená politika zlyháva, píše Tomáš Prokopčák
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
2050: ľadoborce dosiahnu severný pól
Štúdia naznačuje, že lode môžu dosiahnuť najsevernejší bod našej planéty.
BRATISLAVA. Keď sa tam koncom 19. storočia vybrala výprava Fridtjofa Nansena, severný pól nedosiahla.
No už v polovici tohto desaťročia nebude vyžadovať návšteva najsevernejšieho bodu našej planéty zložitú expedíciu. Na severný pól by sa mohli už v roku 2050 vybrať lode, miesto prekonať a pokojne pokračovať v plavbe. Dôvodom je ustupujúci arktický ľad.
Ľad v Arktíde postupne mizne a jeho pokrývka je čoraz tenšia. Minulý rok sa v sprievode ruských ľadoborcov vybralo severnou trasou až 46 lodí, čím prepravné spoločnosti šetrili predovšetkým čas.
Podľa štúdie v magazíne PNAS by však v polovici storočia už bežné nákladné lode nemuseli tento sprievod potrebovať. A samotné ľadoborce by mohli pokojne preraziť až na severný pól a potom v plavbe Arktídou pokračovať ďalej.
Pravdepodobne by sa tak mohlo diať v septembri, keď je arktická ľadová pokrývka najmenšia.
Tomáš Prokopčák
