Logika pre každého je pravidelná séria stĺpčekov o logike pripravená v spolupráci s Katedrou logiky a metodológie vied FF UK. Vychádzať budú každý pondelok.
Porekadlu v nadpise rozumie dostatočne presne každý spôsobilý používateľ slovenčiny. Uvedené porekadlo použijeme v situácii, keď chceme povedať, že sme niečo kúpili lacno, za babku.
Potvrdzujú to aj výskyty tohto spojenia v titulkoch článkov v novinách, o čom sa môžeme ľahko presvedčiť aj na Googli.
Akú úlohu tu plní slovo facka? Vkladá do celkového významu svoj jazykovou praxou ustálený význam? Niektorí insitní sémantici (študenti) často odpovedajú áno, pretože facku vraj možno dostať rýchlo, akoby bez dôvodu, lacno. Je však toto vysvetlenie primerané?
Keď čítame nejakú vetu, tak jej významu rozumieme na základe významov jednotlivých slov, pričom je dôležité, ako sú tieto významy spojené. Tento sémantický princíp skladania významov dobre vysvetľuje porozumenie textu v mnohých situáciách.
Poznáme však aj výnimky - princíp skladania nemusí platiť pri ustálených spojeniach, akými sú napríklad porekadlá.
Iste. Keď niekto povie o niekom, že zobral nohy na plecia, tak tým nechcel povedať doslova, že si dotyčný vzal (svoje) nohy na (svoje) plecia, ale jednoducho to, že zutekal. Ide o ustálené spojenie s obrazným významom (idióm). Zistiť, ako takéto ustálené spojenie dostalo obrazný význam, môže byť veľmi ťažké.
Nie je však aj porekadlo: „Kúpil som to za facku?“ takým idiómom, v ktorom práve slovo facka plní tú zvláštnu úlohu, že celkový význam nie je priamo odvoditeľný z významov zložiek?
Poznáme slovo taľafatka – nepatrná vec, maličkosť. A to je cesta k vyriešeniu sémantickej hádanky. Pôvodná podoba onoho porekadla bola: „Kúpil som to za fatku,“ pretože práve slovo fatka znamenalo nepatrná vec, maličkosť.
Slovo fatka sa však už dávnejšie dostalo na okraj slovnej zásoby a dlhšiu dobu sa nepoužíva. Niekedy sa udiala „záhadná“ zámena slova fatka za foneticky blízke facka bez ohľadu na významovú odlišnosť.
Z priezračného slovného spojenia sa stalo nepriezračné, ale významovo ľahko pochopiteľné porekadlo. Preto by sme na otázku z titulku mohli odpovedať, že slovo facka v tom porekadle obrazne povedané „predstiera“ či „podvádza“ a nezastupuje svoj ustálený význam.
Autor je logik a bývalý rektor Univerzity Komenského.
Autor: František Gahér
