LONDÝN, BRATISLAVA. Vedci veria, že prišli na mechanizmus, ktorý chráni mozog pred poškodením po mozgovej mŕtvici.
Už v roku 1926 si lekári všimli, že v hipokampe, časti mozgu, ktorá ovláda pamäť, nedochádzalo po mŕtvici k úmrtiu všetkých buniek. Napriek zrazeninám, ktoré blokujú prívod krvi a tým aj kyslíka a cukru do mozgových buniek, zostali niektoré bunky nažive.
Vedcom z Oxfordskej univerzity sa teraz podarilo popísať, ako sa tieto bunky prepínajú do režimu prežitia. Podľa štúdie v magazíne Nature Medicine experimenty na potkanoch ukázali, že niektoré mozgové bunky začali produkovať proteín hamartín, ktorý nútil bunky, aby šetrili energiou.
Tie isté bunky potom prestali produkovať nové bielkoviny a začali rozkladať už jestvujúce, aby tak získali prístup k surovinám. Keď však vedci bunkám zabránili vyrábať hamartín, odumreli rovnako ako ostatné bunky.
„Prvýkrát sa nám podarilo ukázať, že mozog má mechanizmy, ktoré sa môžu použiť na jeho vlastnú ochranu a ktoré udržia mozgové bunky nažive,“ povedal podľa BBC vedúci štúdie profesor Alastair Buchan.
Vedci však nevedia povedať, prečo niektoré bunky majú takúto ochranu a iné bunky v ich blízkosti nie. Cieľom však je vytvoriť liek s podobným účinkom ako mechanizmus udržujúci bunky nažive.
„Teraz máme stratégiu v rukách prvýkrát. Budeme sa preto snažiť nájsť molekuly liečiv, ktoré pracujú podobne ako hamartín,“ povedal Buchan podľa psychcentral.com.
