Klíma je na tom zle. Máme preto prerábať Zem?

Znižovať emisie nezvládame. Možno by sme si mali pomôcť zásahmi do atmosféry či na povrchu.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME - Tomáš Prokopčák)

BRATISLAVA. Geoinžinierstvo je technické označenie pre cielené a umelé zásahy v zemskej atmosfére alebo na zemskom povrchu (napr. v biosfére pevnín či oceánov), ktoré by podľa mnohých, dokonca aj niektorých klimatológov, mohli efektívne spomaliť rast globálnej teploty vzduchu na znesiteľnejšie tempo.

Keďže plán A, zredukovať emisie skleníkových plynov, stále akosi nevychádza a dojednanie akýchkoľvek globálnych záväzkov sa stráca v hmlistom opare nedosiahnuteľných kompromiso, bude možno nevyhnutné začať niektoré geoinžinierske prístupy začať považovať za alternatívny plán B.

Bez poriadneho výskumu

Do istej miery zarážajúce na tom všetkom je to, že bez adekvátne komplexného výskumu ho za plán B považujú mnohí už teraz. Kde je teda problém?

Či už ide o „zatemnenie“ oblohy prachovými časticami vynesenými vysoko do stratosféry, alebo stimulovanie množstva fytoplanktónu v oceánoch pridaním žiadaných nutrientov (napr. železa), prípadne menej kontroverzné ukladanie CO2 do podzemných úložísk, problémom sú takmer vždy buď neúnosne vysoké náklady, príliš neisté výsledky, alebo aj obava z možných rizík, ktoré vyplývajú z vedľajších následkov.

O veľkosti a dôsledkoch dnes nemáme takmer žiadne presnejšie informácie. V tomto smere chýba komplexnejší výskum.

Niet sa potom čo čudovať, že akýkoľvek pokus o uvedenie geoinžinierstva do praxe sa zatiaľ stretáva, a to nielen medzi vedcami, s veľkou nevôľou či dokonca až pohoršením. Naposledy to bolo v spojitosti s uložením približne 100 ton síranu železnatého na dne Tichého oceánu v blízkosti kanadského pobrežia, ktorý mal stimulovať rast fytoplanktónu a odčerpávať tak prebytočných CO2 z atmosféry.

Výsledok tohto experimentu bol nakoniec objavený náhodne aj vďaka družicovým meraniam, no o konečnom efekte na zvýšený záchyt CO2 z atmosféry zatiaľ iniciátori mlčia.

Na margo uvedeného pokusu je možné spomenúť aj úplne nové zistenie austrálskych vedcov, ktorí zistili, že fertilizácia oceánu železom by bola nakoniec neefektívna a v konečnom dôsledku by sa premietlo len do záchytu 10 kg CO2 na 1 km2 plochy oceánu.

Planéta je stále záhadou

Známa je tiež séria projektov finančne podporovaných Billom Gatesom, ktoré sú zameraná najmä na zvýšenie odrazivosti (albeda) povrchu planéty pre priame slnečné žiarenie prostredníctvom podporovania tvorby nízkej oblačnosti rozprašovaním morskej vody do atmosféry - približne do výšky 1 km (pozri viac dole).

Nedávna štúdia kolektívu autorov dokonca prišla s návrhom a vedeckým dôkazom, že regionálne obmedzené zvýšenie albeda v určitej časti roka by mohlo napríklad znížiť stratu arktického zaľadnenia v teplom polroku (MacMartin et al., 2012; DOI: 10.1038/nclimate1722).

Nuž, je to celkom možné. Každopádne, ak niekedy v budúcnosti svetové spoločenstvo tieto zásahy nakoniec aj odobrí, bude to “experiment“, za ktorý budeme musieť zaplatiť dosť vysokú cenu, oveľa vyššiu než povedzme za znižovanie emisií CO2.

Riziko však spočíva aj v niečom inom ako len v neistom výsledku. Globálny geosystém je pre nás stále veľkou neznámou a vedieť ako sa pri týchto umelých zásahoch presne zachová je v dnešnej dobe takmer nemožné.

Skeptický pohľad na geoinžinierstvo je v mojom prípade podporený absenciou akýchkoľvek presnejších informácií o tom, ako planetárny systém na podobné pokusy zareaguje.

Okrem toho, problémom nie je ani tak vedecké odôvodnenie umelých zásahov do atmosféry, ide skôr o to, že ich „správnu“ funkčnosť možno zaručiť len prípade ich aplikovania na pomerne rozsiahlych plochách planéty, a to nie je až také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.

Rozprašovanie vody v amtosfére

Z fyzikálneho hľadiska je predpoklad o ochladzujúcom účinku oblačnosti vytváranej z takto rozprašovaných vodných aerosólov v podstate správny.

Dokonca problémom by nemalo byť ani dopravenie určitého množstva vody do výšky jedného kilometra. Otázka je, čo potom?

Bude možné týmto mechanizmom aktivovať proces formovania oblačnosti? V atmosfére, presnejšie v spodnej a strednej troposfére, musia byť pre tvorbu oblakov vytvorené vhodné termodynamické podmienky na to, aby došlo k vzniku dostatočne silných výstupných pohybov vlhkého vzduchu. Výstupné pohyby vzduchu sú pre vznik oblačnosti nevyhnutné.

Za určitých podmienok by to bolo celkom reálne, ale len v určitej časti roka – nad oceánmi miernych šírok napríklad v zime, v trópoch v podstate po celý rok. Treba si ale uvedomiť, že takéto zariadenie by vyžadovalo nesmierne množstvo energie na pohon.

Fyzika oblačnosti je jedna vec, dosiahnutie väčšej globálnej pokryvnosti oblačnosti, najmä prihliadnuc na cirkulačné pomery jednotlivých klimatických zón, je vec druhá. Aby bol projekt úspešný, museli by sme súčasne vedieť ovplyvniť aj charakter prúdenia vzduchu nad rozsiahlymi oblasťami planéty, a to už nie je také jednoduché. Aby ste si to vedeli predstaviť.

Čo sa stane s takto vytvorenou oblačnosťou rozptýlenou nad tropickými oceánmi, kde by mohli mať najvýraznejší účinok? Ak sa takéto zariadenia rozmiestnia príliš ďaleko od rovníka, napríklad v blízkosti obratníkov, hrozí, že cirkulačné podmienky v týchto častiach trópov by neumožnili vznik žiadnej oblačnosti (ide totiž o oblasti s výskytom stálych tlakových výší).

Vlhkosť, ktorú by tieto zariadenia dokázali dostať do spodnej troposféry by nakoniec skončila pri rovníku, kde by sa z nej vytváralo podobne množstvo oblačnosti ako doteraz, len by jednoducho viac pršalo. V miernych zemepisných šírkach, kde by zrejme experimentu priali lepšie podmienky, však nemá veľký zmysel takúto stratégiu uplatňovať.

V miernych šírkach by to malo význam len v lete, a okrem toho by sme museli počítať s tým, že zvýšené množstvo vlhkosti by viedlo k častejšiemu výskytu búrok a vyššej intenzite zrážok nad pevninami.

Autor pôsobí na Ústave fyziky atmosféry, AV ČR, Praha.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 286
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 178
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 236
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 189
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 956
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 225
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 029
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 598
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 852
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 572

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

EKONOMIKA

Kaufland mení predajne. Pozrite sa, ako budú vyzerať

Sieť už začala s prestavbou niektorých pobočiek.

Neprehliadnite tiež

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Nová liečba by mohla napraviť poškodený sluch

Klinické testy na ľuďoch spustia do dvoch rokov.

Polovica internetovej komunikácie už prebieha v šifrách

Plošné špehovanie už nebude jednoduché. Začíname si chrániť aj každodennú rutinu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop