BRATISLAVA. Štartovacie podmienky nie sú rovnaké. Vedci teraz ukázali, že medzi chlapcami a dievčatami je ďalší vrodený rozdiel. Je ním aktivita istého génu, ktorý už podľa starších výskumov zohráva kľúčovú úlohu pri používaní jazyka.
Gén FOXP2 je už dlhšie spájaný so vznikom reči. Nachádza sa však aj pri iných druhoch cicavcov, kde súvisí s ich zvukovými prejavmi. No kým jeho podoba sa napríklad u človeka a pri šimpanzoch líši, neandertálci ho mali rovnaký ako moderní ľudia.
Teraz však chceli vedci zistiť, ako je to medzi pohlaviami. Najskôr skúmali pokusné potkany a zistili, že pár dní po narodení mladé samčeky vydávajú ultrazvuky dvakrát častejšie ako samičky.
Vedci podľa štúdie v magazíne The Journal of Neuroscience zistili, že samčeky mali v mozgu výrazne väčšiu aktivitu tohto génu. Počet kódovaných bielkovín bol dvakrát vyšší ako pri samičkách. Keď pokusným zvieratám aktivitu génu čiastočne blokovali, pomery aj „výkriky“ jedincov sa vyrovnali.
Neskôr vedci skúmali mozgy malých detí, ktoré zahynuli pri autonehode. A tam zistili, že aktivita FOXP2 bola u dievčat takmer o tretinu vyššia.
„Ukázali sme na dosiaľ neznámy rozdiel medzi pohlaviami,“ hovorí pre magazín Science neurobiologička Margaret Mccarthyová. „Rozdiel v géne, ktorý vyvoláva veľké vzrušenie pre jeho možnú úlohu vo vývine jazyka.“
Vedci však zdôrazňujú, že aj keď u detí je aktivita génu a následne aj jeho vplyv na reč rôzna, neskôr sa schopnosti dievčat aj chlapcov vyrovnajú.
doi: 10.1523/JNEUROSCI.0425-12.2013