Panika, rýchla evakuácia a dúfanie, že narobí čo najmenšie škody. Keď však dokážeme spoznať kozmickú hrozbu dostatočne dlho dopredu, teoreticky by sme sa mohli brániť. Aspoň na papieri totiž jestvuje niekoľko spôsobov, ako zakročiť proti vesmírnemu telesu.
1.Jadrový útok
Na prvý pohľad to vyzerá ako najjednoduchšie riešenie. Ak by na našu planétu smeroval stámetrový asteroid, vo vhodnej vzdialenosti by ho mohla nukleárna explózia či už odstreliť z kolízneho kurzu, alebo aspoň rozmetať na menšie kúsky, ktoré by hypoteticky spôsobili menšie problémy.
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) však tvrdí, že takéto rozbitie asteroidu je skôr nepravdepodobné a mohlo by dokonca narobiť väčšie škody. Pravdepodobnejšia je tá verzia, že by sme mohli teleso takýmto spôsobom aspoň odkloniť.
„Treba však brať do úvahy, že sa zachováva hybnosť," zdôrazňuje Bill Nye z neziskovej organizácie Planetary Society. „Keď to vyhodíte do vzduchu, celá tá ohromná spŕška kameňov poletí na Zem namiesto toho jediného."
Teoreticky by tak nukleárna explózia nemala ani zasiahnuť letiaci objekt, ale stačilo by, aby nálož vybuchla na správnom mieste v okolí asteroidu.
2.Trafiť ho
V prípade letiaceho telesa by možno stačilo, ak ho iba zasiahneme. Aj drobné poštuchnutie by totiž mohlo dostatočne zmeniť jeho dráhu tak, aby netrafilo Zem a preletelo okolo. NASA si podobný prístup už v kozme vyskúšala, keď napríklad v roku 2005 nechala časť sondy Deep Impact naraziť do kométy 9P/Tempel.
Kľúčové pri takomto prístupe je však poznať dlho dopredu dráhu vesmírnej hrozby. Ak by sme o riziku vedeli napríklad desaťročia vopred, teoreticky by dokonca stačilo len malé postrčenie.
3.Gravitačný sprievodca
Hypotéza je zhruba takáto: do blízkeho okolia asteroidu musíme dostať iné kozmické teleso, ktorého gravitačný vplyv ho pomaličky, no napokon predsa odkloní z nebezpečného smeru.
„Takto môžete veľmi jemne meniť jeho dráhu," hovorí pre Space.com bývalý astronaut Rusty Schweickart. „A to dokonca aj v posledných okamihoch pri jeho odkláňaní."
Znovu je však kľúčom vopred poznať dráhu nebezpečného objektu a mať tak dostatok času na pripravenie misie. Teoreticky by tak stačilo pri asteroide zaparkovať sondu či vesmírnu loď a čakať.
4.Natrieť farbou
Ten nápad je vo svojej podstate taký jednoduchý, že môže najlepšie fungovať. Všetci totiž vieme, že na slnku sa inak správa čierna a inak biela farba. Podobný princíp by tak poslúžil aj v prípade letiaceho asteroidu.
Ideálne je tak naniesť na časť telesa bielu farbu, ktorá odráža najviac slnečných lúčov – v tomto prípade prúdy fotónov, a na časť napríklad tmavú. Prúd dopadajúceho žiarenia by potom mohol stačiť na to, aby teleso pomaličky odkláňal z jeho smeru.
5.Slnečné plachty
Už niekoľko vesmírnych agentúr experimentuje s týmto exotickým pohonom kozmických lodí. Myšlienka je rovnaká ako v predchádzajúcom prípade: prúd slnečného žiarenia dokáže tlačiť objekty. Špeciálne solárne plachty pripevnené na lodiach by tak fungovali podobne ako v prípade plachetníc na mori.
Ak to môže fungovať v prípade kozmických lodí, prečo by to nemohlo fungovať aj v prípade asteroidu. Na jeho bok by sa pripevnila takáto slnečná plachta a Slnko by nebezpečný objekt postupne odnieslo mimo kolíznej dráhy. Jediným problémom by tak bolo na letiaci asteroid takúto plachtu pripevniť.
6.Zamieriť zrkadlá
Možno to znie ako nezmysel. No prestane to ním byť v okamihu, ak to budú naozaj veľké zrkadlá, prípadne výkonné laserové lúče. Dokázali by totiž zamieriť na nejaké konkrétne miesto letiaceho telesa a to pomaličky zahrievať.
Takéto zohrievanie by prebiehalo až tak dlho, že by sa povrch na tomto mieste mohol začať vyparovať. Takýto mikropohon by následne menil asteroidu jeho dráhu, až by sa mohol dostať mimo kolízneho kurzu.
7.Namontovať motor
Znie to ako najlogickejšie riešenie, no vôbec nie je najjednoduchšie. Myšlienka totiž hovorí o robotoch, ktoré pristanú na asteroide a pozvoľne ho odtlačia preč. Problémom je však palivo: to by totiž sondy potrebovali nielen na let k asteroidu, nejaké by si museli aj zachovať na skutočne dôležitú časť svojej misie.
Vedci preto špekulujú, ako vymyslieť systémy, ktoré by ďalšie palivo nepotrebovali. Jednou z myšlienok sú sondy na nukleárny pohon, ktoré by sa zavŕtavali do povrchu asteroidu a zároveň by vyvŕtaný materiál odhadzovali preč.
To by suplovalo napríklad pohon na chemické palivo, ktoré by raketové motory mohli napríklad vyžadovať. Takéto roboty by však mohli rozložiť aj slnečné plachty, čo je postup opísaný v jednom z predchádzajúcich bodov.
Zdroje: Discovery News, NASA, Space.com
