Niektoré živočíchy sú ako slimáky a všade nosia dom so sebou, iné ako kraby pustovníky používajú opustené schránky iných.
Morské aj suchozemské živočíchy, ako sú kôrovce a plazy, vtáky či cicavce, si hrabú úkryty v zemi alebo do dna. Zaujímavejšie sú larvy potočníkov, ktoré si stavajú skutočný domov z listov, piesku, kamenia, dreva - či už pre seba, svoju mlaď, alebo jednoducho pre príbuzných.
Nosánik nastrihá list obratným spôsobom v štýle origami, a ten sa sám zvinie a vytvorí domov. Niektoré parazity majú domov vnútri iných, voľne žijúcich živočíchov. Niektoré parazitujú v parazitoch.
Človek rozumný ako biologický druh počas tej dlhej cesty, ktorú prešiel od prvých foriem života pred 4 miliardami rokov, strávil väčšinu času v mori. A potom ako stavovec, paryba, plaz či praveký cicavec pod holým nebom na súši.
Nanajvýš posledných štyristotisíc rokov – vrchný milimeter na desaťmetrovej stupnici, sme prežívali v jaskyniach. A za ten krátky čas sa naše inštinkty zmenili.
Všetci si odvtedy budujeme domovy, či už je to potrebné z dôvodu počasia, alebo ochrany pred dravcami, alebo nie. Aj tie najprimitívnejšie kmene chcú sústreďovať svoje obydlia do dedín a miest.
Výnimku tvoria podivní samotári a prírodovedci. Sám som strávil štúdiom pralesov dohromady viac ako tri roky v stane na Sibíri, kým sa u mňa odohral ten spätný prerod k prastarým inštinktom spred obývania prístreškov a jaskýň.
Boli však také ostražité, že ma len párkrát zobudili. Tak som sa často zobudil so stopami tigra, leoparda či vlka pri spacom vaku.
Tieto šelmy počas evolúcie získali pred človekom obrovský rešpekt prameniaci zo strachu – preto nezaútočili. A len preto dnes prírodovedec môže spať pod holým nebom, a kým si rešpekt zvierat neuvedomí, môže zažívať pocity svojho predka, ešte než sa stal človekom.
Vtedy si uvedomí, čoho sa dobrovoľne vzdal. Rovnako ako väčšina zvierat, ktoré síce strechu nad hlavou stratiť nemôžu, no domov áno.
Autor: Peter Vršanský, paleontológ
