Ako väčšinu revolúcií, aj túto naštartovali vedci. Pri revolučných zmenách však treba zbrane obrátiť aj do vlastných radov, a tak sa stalo aj teraz.
Vznikla veda, ktorá sa zaoberá kvantifikovaním vedeckých výstupov, takzvaná scientometria. Od počtu prác sme sa prepracovali k počtu citácií, neskôr k h-, g- či s- indexom. Všetky majú za cieľ určiť produktivitu aj kvalitu vedeckej práce. Prečo o tom písať teraz?
Je začiatok roka a rôzne indexy sa používajú na delenie peňazí, ľudí, tímov, univerzít a pseudouniverzít. No už určenie vedeckých výstupov jediným číslom nesie v sebe prvky satiry.
Vedecká komunita nie je náboženské spoločenstvo. Skôr „pohanské“, založené na uctievaní svojich bohov. Práve vytváranie si takýchto bohov potrebuje ranking a indikátor, dokonca taký jednoduchý, aby bol jasný aj menej chápavým.
Jedno číslo však nemôže nahradiť kvalitné a komplexné hodnotenie. Áno, to môže byť subjektívne, no číselné indexy subjektivitu v manažmente či dokonca zlý manažment vedy nedokážu eliminovať.
Veľa manažérov (aj vedy) nemá skúsenosti, ale počítať s celými číslami vedia (aspoň porovnať, ktoré je väčšie). Preto takéto indexy zbožňujú. Aj pre nich však platí odkaz Alberta Einsteina: „Nie všetko, čo sa dá spočítať, sa aj započítava. A nie všetko, čo sa započítava, môže byť spočítané.“
Autor: Jozef Masarik, fyzik
