LONDÝN, BRATISLAVA. Pozorne sa zahľadí. Potom pootočí hlavu, ešte kúsok – až to na prvý pohľad vyzerá, že ju otočila kompletne okolo svojej osi.
Aj keď úplne dookola sovy hlavu otočiť nedokážu, ich schopnosť neutrpieť zranenia pri podobnom pohybe dlho fascinovala vedcov. Teraz odhalili, ako to tieto vtáky dokážu. Kľúčom sú kosti a cievy.
Zložitejšia hádanka
Nočný vták dokáže otočiť hlavu až o 270 stupňov a vie to preto, lebo jeho zorné pole je veľmi úzke. Ak by sa však o podobný pohyb pokúsili iné zvieratá, krehké tepny v krku by sa natiahnutím potrhali a usmrtili by ich – podobne ako u ľudí pri dopravných nehodách.
Odborníci preto chceli odhaliť záhadu, ako to sovy zvládnu. Americkí vedci napokon zistili, že sova má kostné a cievne štruktúry pozdĺž krku, ktoré vedú do lebky. Práve takéto usporiadanie umožňuje otáčanie hlavou.
Philippe Gailloud a vedecký ilustrátor Fabian de Kok-Mercado využívali rôzne zobrazovacie techniky pri pitve vtákov. Skúmali štruktúru kostí a sieť krvných ciev v hlave a krku sov, ktoré uhynuli.
Dutiny a cievy
Vedci, ktorí o svojej práci publikovali v časopise Science, objavili niekoľko nezvyčajných čŕt, ktoré môžu byť pre sovy jedinečné. Šlo napríklad o široké tunely v kostiach krku, vďaka ktorým tepny ústia do mozgu. Dutiny sú desaťkrát väčšie ako cievy, a vytvárajú vzduchové kapsy. Tie umožňujú tepnám pohyb.
„Nie je tam skutočný klinický význam,“ komentuje pre BBC výsledky štúdie de Kok-Mercado. „Myslím, že zo širšieho pohľadu to len ukazuje na neuveriteľné množstvo vecí, ktoré sme ešte neobjavili.“
