Keď v roku 2011 Peter Sale publikoval svoju knihu, obával sa, že sa mu budú ľudia smiať pre pesimizmus. Dnes sa obáva, že budú hovoriť: „Áno, samozrejme, mali sme to vedieť.“
Vidíme poškodenie koralov spôsobené ľuďmi už dnes? V akom rozsahu?
Poškodzovali sme koraly takmer od chvíle ich objavenia. Sú to obzvlášť citlivé ekosystémy, ktoré vznikajú vo veľmi špecifických podmienkach. Prvotní stavitelia útesov – hlavne koraly, ale aj niektoré ďalšie organizmy vytvárajúce vápenaté schránky – totiž nemajú veľkú schopnosť prispôsobiť sa zmenám prostredia.
Útesy potrebujú čistú, na živiny chudobnú slanú vodu s nízkou hladinou rozpustených sedimentov. Vyžadujú plytkú vodu, pretože symbiotické riasy musia mať dostatok svetla pre fotosyntézu, a tiež skalnatý podklad a teploty v rozsahu 18-35 °C. Potreba skalnatého podkladu znamená, že koraly sa zväčša vyskytujú pri pobreží. Ľudské aktivity však práve v týchto miestach často zvyšujú obsah živín a ďalších látok vo vode, ako aj prítok sladkých alebo brakických vôd.
Často tiež poškodzujeme okrajové oblasti morí stavbou múrov, prístavov, hrádzí a ďalších štruktúr, ako aj „hnojením“ pláží. Platí to napríklad pri umelom vytváraní pieskových pláží, kam treba neustále dodávať piesok, pretože ho vyplavuje more.“
A ako je to s výlovom rýb v oblasti koralových útesov?
„Áno, ľudia z oceánov lovia aj produkty koralových útesov. Nech sú to ryby, akváriové druhy, alebo rôzne zložky využívané v zdravej výžive či farmaceutickom priemysle. Tieto rybolovné oblasti je možné obhospodarovať udržateľne, ale často sa loví nadmerne alebo s použitím nevhodných metód: vlečné siete, chemikálií typu kyanidu alebo aj s pomocou dynamitu.
Tým ľudia ničia štruktúru útesu a výrazne znižujú jeho potenciál uživiť populácie rýb. Nadmerný rybolov je obzvlášť zlý, keď ryby patria medzi bylinožravce, pretože ich odstránenie umožní premnoženie rias, ktoré potom zabíjajú koraly a ďalšie druhy žijúce na dne.
Je poškodzovanie útesov všade rovnaké?
Miera poškodenia sa v jednotlivých miestach veľmi líši, v závislosti od blízkosti ľudských sídiel a miery povedomia o možných škodách. Niektoré útesy, napríklad v oblasti juhu a juhovýchodu Ázie a mnohých oblastiach Karibiku, silno zasiahol nadmerný rybolov a znečistenie, ale aj ďalšie dopady.
Koraly pri Austrálii a v Tichomorí boli zasiahnuté menej, pretože je tu nižšia hustota ľudí. A koraly v okolí Kuby sú prekvapivo v pomerne dobrom stave, najmä preto, že ľudia nemajú voľný prístup k člnom.
Čo ohrozuje koraly najviac?
Ak zoberieme do úvahy lokálne faktory, za najvýznamnejšie by som považoval nadmerný rybolov a znečistenie. V poslednom čase je to aj rastúci globálny vplyv zvýšeného obsahu oxidu uhličitého vo vode a následné otepľovanie oceánov. Keďže koraly už teraz často existujú v podmienkach hornej tolerancie teploty, ďalší nárast býva často smrteľný a dochádza k „vybielovaniu“ koralov.
Ak teplota vody klesne, koraly sa môžu obnoviť. Ak je však teplota vody vysoká viac ako tri týždne, vybielené koraly vo veľkej miere odumierajú. Okysľovanie oceánskej vody tiež výrazne spomaľuje rast útesov, ktoré dnes rastú o 13 % pomalšie ako pred 40 rokmi. Koralových útesov bude teda v budúcnosti menej a budú menšie. Pokles kedysi stabilnej pH oceánov je problémom aj pre mnohé ďalšie organizmy.
Ak vezmeme do úvahy súčasné trendy, skutočne ukazujú, že koraly by mali do konca storočia vyhynúť?
Budúcnosť nikdy nie je istá a všetky koraly do konca storočia pravdepodobne nevyhynú. Ak však bude pokračovať nárast populácie a ďalšie trendy ako doteraz, potom je isté, že už v roku 2050 tu nebudeme mať nič také, čo by pripomínalo koraly zo 60. rokov minulého storočia. Netreba čakať do konca storočia, pretože mnoho druhov koralov sú veľmi vzácne už dnes, takže môžu čoskoro vyhynúť. Pravdepodobne nám zostanú iba malé roztrúsené kolónie.
Modelové štúdie s použitím klimatických scenárov IPCC predpokladajú, že vybielovanie koralov by mohlo byť s pokračujúcim otepľovaním natoľko časté, že väčšina koralov by bolo postihnutých každý druhý rok. Keďže však trvá desať a viac rokov, kým sa útesy z tohto spamätajú (podobne ako z hurikánu alebo nájazdu žravých hviezdic), postupne z útesu zostane iba holý vápenec.
Môže život v oceánoch fungovať bez koralov?
Planéta ani biosféra neumiera. Ale svet, ktorý nás čaká, bude biologicky oveľa jednoduchší a chudobnejší. Koralové útesy zabezpečujú život pre viac ako 25 % všetkých druhov v oceánoch. Množstvo a kvalita života v ich okolí výrazne poklesne.
Teplejšie a kyslejšie oceány však neovplyvnia zďaleka len koraly, ktoré sú najcitlivejšie, ale takmer všetok život. Dramatické zmeny biológie oceánov budú znamenať výrazné dopady, okrem tých spôsobených priamo odumieraním koralov. Život v oceánoch pretrvá, zmeny budú viditeľné všade. Meníme chemizmus a potenciálne aj dynamiku oceánskeho prúdenia rýchlejšie, ako sa to dialo od konca druhohôr až doteraz.
Prečo ľudia ešte nezačali riešiť problém úbytku koralov, keď je situácia už teraz veľmi zlá?
Túto otázku som si tiež nejaký čas kládol. Na jednej strane si plne neuvedomujeme obrovskú hodnotu tovarov a služieb, ktorý nám poskytuje príroda.
Zároveň patríme k druhu, ktorý dobre odpovedá na okamžité hrozby, ale oveľa horšie na dlhodobé problémy, ktoré vznikajú a pôsobia pomaly. A do tretice, náš politický systém odmeňuje politikov, ktorí riešia krátkodobé problémy, ale neocení zásahy, ktorých pozitívny dopad sa prejaví na našich vnukoch, či pravnukoch.
Čo môžeme urobiť, aby sme pomohli koralom prežiť aj v budúcnosti?
Bez ohľadu na to, kde sa nachádza, môže každý človek podporovať snahy pre zníženie emisií skleníkových plynov. Znížiť vlastnú spotrebu energie, zamerať sa na život, ktorý nie je založený na konzume, ale na kvalite. Budúcnosť, ku ktorej smerujeme, je však čoraz viac budúcnosťou s horšími životnými podmienkami pre ľudí aj pre prírodu. Koraly sú teda dôležité aj samy o sebe, zároveň nám však vysielajú signál o našej vlastnej budúcnosti.
