Žiarenie ukázalo vnútro človeka

Röntgen priniesol svetu úžasný objav, ale bol príliš skromný, a tak zomrel v chudobe, pred 90 rokmi.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WIKIMEDIA)

Profesor na univerzite v malom bavorskom meste Würzburgu Wilhelm Conrad Röntgen nemal nijaké špeciálne podmienky na to, aby sa stal svetoznámym objaviteľom, okrem toho, že bol odjakživa precíznym, disciplinovaným vedcom klasického typu.

Aj dovtedy bol síce uznávaným profesorom s relatívne širokým spektrom vedeckej práce. Autor jeho biografie Ivo Kraus ho však napriek tomu označil za dediča šťastnej náhody.

Zvláštne tiene

Novinárovi H. J. W. Damovi z McClure's magazine, ktorý ho prišiel navštíviť v roku 1896, tvrdil, že za jeho objavom nebol nijaký zvláštny príbeh. Pripustil, že veľmi pozorne sledoval existujúce výskumy v tejto oblasti a zaumienil si, že len čo bude môcť, urobí aj vlastné pokusy.

Čas si na ne našiel v jeseni 1895. Už po niekoľkých dňoch práce si všimol zaujímavý úkaz. To, čo sa udialo 8. novembra toho roku, vieme prakticky len z jeho predbežnej správy o objave, lebo všetky jeho nepublikované poznámky boli na základe jeho poslednej vôle spálené.

„Ak necháme cez Lenardovu či Crookesovu vákuovú trubicu prechádzať výboj elektrického induktora, aj v zatemnenej miestnosti a pri zabalení trubice do čierneho kartónu vidíme, že tienidlo vyrobené z lepenky a potreté platnatokyanidom barnatým začne fosforeskovať,“ napísal v nej.

Opisoval ďalej, že ak dával rôzne predmety medzi trubicu a tienidlo, prípadne fotografickú platňu, dostával zvláštne tieňové obrazy.

V týždňoch nasledujúcich po tomto objave už Röntgen ani z laboratória nevychádzal, len skúšal reakcie rôznych materiálov na toto žiarenie. Postupne takto presvecoval rôzne predmety od buzoly až po ruku svojej ženy.

Od začiatku mu bolo jasné, že toto neviditeľné svetlo malo veľkú priechodnosť, ktorá závisela skôr od hustoty materiálu ako od jeho hrúbky. Zistil, že na rozdiel od svetelných lúčov sa tieto nedali skoncentrovať šošovkou ani odrážať istými povrchmi.

Rýchla sláva

Röntgenovo meno sa veľmi rýchlo objavilo vo všetkých vedeckých časopisoch v Európe, ale aj v Amerike. Už pár týždňov po zverejnení sa začínali ozývať hlasy vedeckých autorít, že tento objav prehodnotí dovtedajšie teórie o zvuku a svetle.

Všetkým bolo jasné, že sa objavila neznáma sila, ktorú nevieme zmerať a ktorej využitie ukáže len čas. Dnes vieme, že ide o vlnenie, ktoré vzniká prudkým zabrzdením urýchlených elektrónov alebo ich prechodom na nižšie energetické hladiny v atóme.

Novými poznatkami sa nadchli aj prívrženci spiritualizmu či telepatie, ktorí mali pocit, že tento vynález potvrdzuje ich predstavy o svete. Sám vedec však odmietal špekulácie.

„Nie som prorok. Pokračujem vo svojom výskume a keď budem mať potvrdené nejaké výsledky, zverejním ich,“ odpovedal na akékoľvek dohady o ďalšom využití lúčov X. Röntgenov objav však zásadne zmenil vývoj modernej fyzicky, chémie, ale napríklad aj medicíny.

Skromný a zanietený

Novinár Dam vydal svedectvo o neuveriteľnej skromnosti tohto vedca. Röntgen mal podľa neho prenikavé, ale láskavé oči, vlasy mu stáli nad čelom, akoby boli zelektrizované jeho vlastným nadšením. Hoci bol v čase objavu už päťdesiatnikom, iskra v jeho očiach skôr zodpovedala človeku o polovicu mladšiemu.

Dam opísal, že profesor Röntgen bol tak hlboko zaujatý vedou, že rozmýšľať o sebe by považoval za stratu času. Smial sa pri predstave, že by mal byť slávny a odmietal akúkoľvek formu obdivu, odmietol post akademika v Berlínskej akadémii, ba aj ponúkaný šľachtický titul. Hoci lojálne prijal poctu, ktorú mu cisár Viliam II. udelil, bolo jasné že ho oveľa viac zaujímali vákuové trubice.

Pôsobil ako človek, ktorý sa dostal na prah záhady a už si ju nechcel nechať ujsť. Aj po roku 1895 zostal takým istým serióznym výskumníkom ako predtým.

Na návštevníkov ani na oslavy nemal čas. Neprišiel si osobne ani po Nobelovu cenu, ktorú mu udelili v roku 1901. V liste akadémii sa len vyjadril, že by radšej necestoval, ak by ho za to výbor neodsúdil. Neprajníci potom rozširovali, že sa len chcel vyhnúť opisu okolností svojho objavu.

Nôž v chrbtici

Pravdou je, že máloktorý objav tak rýchlo - prakticky v priebehu týždňov - našiel svoje využitie v praxi. Takmer okamžite začali pomocou neho fotografovať v nemocniciach zlomeniny, ale aj kontrolovať výsledky operácií.

Istého paralyzovaného námorníka zachránili po tom, čo vďaka snímke zistili, že má v chrbtici zastrčený kus čepele z noža. Pomocou snímok sa dali oveľa presnejšie odstraňovať aj guľky z tela. Vynález fascinoval fotografov, ale aj laikov, každému sa páčilo vidieť do vnútra ľudského či žabieho tela, ale aj rôznych predmetov.

Široký úspech röntgenových lúčov spôsobil na prelome storočí hlavne vynález fluorescenčného tienidla pre ich zobrazenie, ktorý technicky zdokonalil Thomas Edison. Jeho prístroj sa začal vo veľkom používať v nemocniciach, na čom Edison na rozdiel od Röntgena, ktorý sa vzdal akýchkoľvek patentových nárokov, slušne zarobil.

Prístroj sa stal aj obľúbenou atrakciou rôznych technických výstav, pri ktorých si mohli návštevníci pozerať röntgenové snímky svojich rúk. Správy o škodlivosti ionizačného žiarenie sa začali objavovali až neskôr, hoci sám Röntgen bol pri pokusoch veľmi opatrný.

Zato Edisonov asistent, ktorý nadšene slúžil ako pokusný králik, v dôsledku ožiarenia zomrel v 1904. Edison sám takmer prišiel o zrak, preto už neskôr o lúčoch X nechcel ani počuť.

Vo výskume lúčov X vzápätí pokračoval Henri Becquerel, ale hlavne Pierre a Marie Curieovci, ktorí zistili, že intenzita žiarenia je úmerná množstvu uránu vo vzorke, a túto vlastnosť nazvali rádioaktivitou.

Dnes je rádiológia pevnou súčasťou medicíny, ale využíva sa napríklad aj pri archeologických výskumoch, pri reštaurovaní obrazov a v množstve ďalších odborov od röntgenovej astronómie, röntgenovej defektoskopie, röntgenovej topografie až po tomografiu.

Prvé správy o lúčoch X sa na Slovensku objavili už v roku 1896 v Slovenských novinách a v časopise Vlasť a svet.

Ešte v tom istom roku boli na katolíckom gymnáziu na Klariskej ulici v Bratislave urobené prvé röntgenové snímky a neskôr sa začali používať aj pri diagnostike zlomenín. Lekársku rádiológiu v bývalom Uhorsku preslávil Vojtech Alexander, ktorý už na prelome storočia v rodnom Kežmarku založil jedno z prvých röntgenových diagnostických centier v Európe.

Hlavný zdroj: Ivo Kraus: Wilhelm Conrad Röntgen, Dědic šťastné náhody, Prometheus 1997

Dobré aj po sto rokoch

Hoci od objavenia lúčov X uplynulo už sto rokov a odvtedy prišli na svet modernejšie diagnostické metódy, röntgenovanie je stále nenahraditeľné.

V porovnaní s takým CT vyšetrením je oveľa rýchlejšie, šetrnejšie z hľadiska dávky ožiarenia a aj lacnejšie.

Jedna RTG snímka vychádza na päť až dvanásť eur, za CT môže zaplatiť poisťovňa 46 eur a viac. Aj preto má RTG každá nemocnica či poliklinika. Na Slovensku je dohromady 230 pracovísk s röntgenovým vyšetrením.

A ako je to s rizikom vzniku rakoviny, na ktorú po pokusoch so žiarením umrel napríklad Edisonov spolupracovník?

Podľa rádiológa z bratislavskej Univerzitnej nemocnice Vladimíra Javorku pracujú dnešné RTG stroje s nízkou dávkou žiarenia, riziko následkov je minimálne a pri bežnom snímkovaní nehrozí poškodenie pacienta.

„Osobitnú skupinu tvoria mladé ženy v reprodukčnom veku, u ktorých treba obzvlášť zvážiť prínos RTG vyšetrenia z dôvodu ešte nepoznanej gravidity v skorom štádiu.“

Veronika Folentová

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri?
  3. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  6. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  7. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  8. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  9. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  10. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  1. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  2. Ako založiť spoločnosť v Rakúsku
  3. Tatranská mliekareň prosperuje aj vďaka spolupráci s Tescom
  4. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  5. Noerr advised on WebSupport deal
  6. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri?
  7. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  8. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  9. eKasa prichádza na Slovensko
  10. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  1. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 14 530
  2. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 13 443
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 12 880
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 459
  5. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 5 028
  6. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 939
  7. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 4 504
  8. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 272
  9. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 647
  10. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu 2 601

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

Dobré ráno

Dobré ráno: Smer ukázal Pellegrinimu, kto je šéf

Ako sa cez víkend zmenila situácia.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Rebel bez príčiny

Fico sa mentálne zasekol v roku 2013.

Neprehliadnite tiež

Bratia Mark (vľavo) a Scott Kellyovci.
Podcast Klik

Amazon si kúpilo inteligentnú wifi, Apple chce ovládnuť správy

Komentový prehľad technologických správ.

Podcast Klik denníka SME.
Uniknuté zábery Samsungu Galaxy S10e.

Ukázali, ako nikotín preniká do vnútra nervových buniek

Návyková látka v bunkách sa rozsvietila.

Ilustračné foto.
Podcast Tech_FM

Mal prežiť tri mesiace, vydržal pätnásť rokov

Rozlúčili sme sa s úžasnou misiou na Marse.