BRUSEL, BRATISLAVA. Európska únia chce mať kontrolu nad bezpečnosťou kľúčových podnikov. Chystá legislatívu, ktorá by mala v špecializovaných úradoch zachytiť informácie o útokoch, špionáži a bezpečnostných prešľapoch.
Čoraz častejšie počujeme o tom, že hackeri prenikli do bánk, elektrární, armádnych serverov či na vládne weby. Mnohé prieniky však zostávajú utajené. Firmy sa nimi nechvália, snažia sa zlyhania udržať v tajnosti. Obávajú sa o svoje dobré meno či pokles dôvery klientov.
Nová legislatíva by to však mala zmeniť. Občania Európskej únie by totiž mali vedieť o každom kyberzločine, ktorý by mohol obmedziť ich súkromie. Nové pravidlá by sa mali dotknúť bánk, nemocníc, energetických podnikov i úradov.
Každý členský štát musí podľa plánovanej legislatívy vytvoriť úrad, ktorý bude vykonávať dohľad nad bezpečnosťou. Podniky mu budú nahlasovať odhalené problémy a úrad vždy určí, či bude firmu pokutovať za zanedbanie povinností. Následne bude informovať verejnosť o prienikoch v prípade, ak to neohrozí vyššie záujmy.
„Európa potrebuje bezpečné siete a systémy. Každé zlyhanie znamená pre spotrebiteľov, podniky a spoločnosť náklady,“ povedala Neelie Kroes, komisárka EÚ.
Odhaduje sa, že iba štvrtina európskych podnikov vykonáva bezpečnostné audity svojich systémov. Nedávna štúdia agentúry PwC tvrdí, že tri štvrtiny malých podnikov a 93 percent veľkých zaznamenali v Británii bezpečnostný incident.
Informovala o tom britská BBC.
