BRATISLAVA. Súčasný názor vedy je zhruba takýto: neandertálci zmizli niekedy pred približne tridsať- až tridsaťtritisíc rokmi a príčinu ich vymretia skôr hádame, než vieme.
Stretávali sa s modernými ľuďmi a takmer naisto sa s nimi krížili, pretože drobná časť v našej DNA aj dnes pochádza práve od neandertálcov. Znamená to, že neandertálci neboli iným druhom ako my, a čiastočne boli našimi priamymi predkami.
Nesprávny uhlík
V tejto relatívne nedávnej hypotéze by sme mali urobiť jednu zmenu. Všetky tieto udalosti sa totiž mohli odohrať o tisícročia skôr.
Naznačuje to štúdia v odbornom magazíne PNAS, ktorá tvrdí, že mnohé skúmané vzorky boli kontaminované moderným uhlíkom. To dosiaľ miatlo pri rádiouhlíkovom datovaní, koniec doby neandertálcov tak musíme umiestniť dávnejšie do minulosti.
Vedci dlho predpokladali, že poslední neandertálci našli svoje útočisko na juhu dnešného Španielska. Tím Toma Highama z Oxfordskej univerzity však niektoré zo španielskych pozostatkov preskúmal a novou metódou zistil, že vzorky sú výrazne staršie.
To by mohlo znamenať, že nejestvovali miestne izolované skupiny neandertálcov a poddruh vymrel o čosi skôr.
Stretli sa inde?
Otázkou tak zostáva, či sa neandertálci vôbec mohli krížiť s modernými ľuďmi, ak by sa v Európe, do ktorej naši priami predkovia podľa súčasných poznatkov dorazili pred 45-tisíc rokmi, nestretli.
Niektorí vedci však tvrdia, že takéto kríženie mohlo prebehnúť aj inde. Napríklad niekde v oblasti Blízkeho východu pred 80-tisíc rokmi.
doi: 10.1073/pnas.1207656110
