BRATISLAVA. Bo by to revolučný zákrok. Nová chirurgická technika, ktorá celý proces zjednoduší aj zlacní. Musíte stráviť v nemocnici menej času, bude to menej bolieť a podstatne kratšou sa stane aj rehabilitácia. No zrazu sa všetko začne radikálne komplikovať.
Zaútočí infekcia, s ktorou by ste si ešte pred pár rokmi hravo poradili. Lekári by nasadili antibiotiká a po pár dňoch by telo a liečivá zvíťazili. Teraz však lieky nezaberú, odolné zmutované baktérie sa totiž naučili brániť. A aj keď operácia mohla byť revolúciou v medicíne, pacient zomrie na donedávna banálne problémy.
Takáto temná budúcnosť nemusí byť úplnou fikciou. Niektorí odborníci na medicínu a mikroorganizmy už roky varujú, že s antibiotikami začíname mať vážne problémy. Teraz sa však ukazuje, že situácia môže byť ešte výrazne horšia. A už o dvadsať rokov môžu baktérie odolné voči našim liekom spôsobiť väčšie ťažkosti ako následky globálneho otepľovania.
Evolúcia baktérií
Fakty
Odolné baktérie
- Niektoré druhy baktérií si už vytvorili odolnosť na tetracyklín či penicilín.
- Multirezistentné baktérie sa objavujú aj priamo v nemocniciach.
- Nové lieky vznikajú pomaly.
Antibakteriálne účinky niektorých látok poznajú ľudia tisícročia.
Až koncom 19. storočia však začali vedci poriadne skúmať, ako takéto substancie fungujú. A penicilín z huby izoloval Alexander Fleming až v roku 1928.
Na prvý pohľad to už vyzeralo, že ľudstvo definitívne zvíťazilo nad svojím mikroskopickým nepriateľom, stačilo len nájsť správne látky.
Teraz sa však ukazuje, že mikróby sa vďaka vlastnému vývoju prispôsobili. Vypestovali si odolnosť na lieky, ktoré sme proti nim roky používali. Dnes nezaberajú, prípadne sú podstatne menej účinné.
„Je možné, že následky globálneho otepľovania nemusíme nikdy uvidieť,“ tvrdí podľa BBC lekárka a biologička Sally Daviesová, šéfodborníčka britského zdravotníckeho programu. Britskému parlamentu odkázala, že hrozba odolných baktérií môže byť ešte vážnejšia, než si vedci dosiaľ mysleli.
„Apokalyptický scenár dokonca hovorí, že keď budem o dvadsať rokov potrebovať nový bedrový kĺb, jednoducho zomriem po bežnej infekcii - pretože prakticky budeme bez antibiotík.“
Bez nových liekov
Biológovia si už dávnejšie všimli, že baktérie okolo nás si na lieky zvykajú. Osemdesiat percent kmeňov kvapavky býva odolných na tetracyklín, ktorý tvorieva prvú obrannú líniu proti ochoreniu.
Vedci narazili aj na zmutované baktérie tuberkulózy odolné voči viacerým druhom liekov. Niektoré stafylokoky sa dokážu brániť voči penicilínu a v nemocniciach sa čoraz častejšie objavujú multirezistentné baktérie.
„Baktéria kvapavky je len posledným členom do rodiny,“ dodáva podľa Medical Daily Brad Spellberg z Kalifornskej univerzity. „Myslím, že takúto odolnosť ešte v budúcich rokoch uvidíme, no sú tu mikróby, ktoré sú odolné už dlhšie.“
Problémom je, že v súčasnosti prakticky nevyvíjame lieky, ktoré by nám v budúcnosti mohli pomôcť. Odborníci upozorňujú, že farmaceutické spoločnosti sa zamerali najmä na výskum liekov na chronické ochorenia. Vyvinúť a klinicky otestovať antibiotikum pritom stojí takmer miliardu eur a trvá zhruba desaťročie. To sa mnohým firmám nevyplatí.
Zároveň sa dnes mikroorganizmy ľahko šíria, keďže ľudia radi cestujú. Svetová zdravotnícka organizácia preto varuje, že čoskoro sa môže ocitnúť v takzvanej postantibiotickej ére.
