LONDÝN, BRATISLAVA. Už to nie sú iba ľudia, ktorí rozumejú tomu, čo je a čo nie je fér. Vedci podobnú schopnosť vôbec prvýkrát objavili aj pri šimpanzoch. Porovnávali ich s deťmi vo veku od dvoch do siedmich rokov.
Biológovia skúmali, ako sa deti a hominidi podobajú aj líšia. Aby to dokázali zistiť, zvolili si jeden z klasických nástrojov na skúmanie správania, hru, pri ktorej sa rozdeľujú odmeny.
„Použili sme hru Ultimátum rozdeľujúcu odmeny, pretože je to štandard na stanovenie ľudského zmyslu pre spravodlivosť,“ hovorí podľa denníka Daily Telegraph americká primatologička Darby Proctorová z Národného výskumného centra primátov Yerkes.
„Ľudia zvyčajne ponúkajú svojim partnerom štedré rozdelenie odmeny, napríklad 50 percent, a to je presne to isté, čo sme v našom výskume objavili aj pri šimpanzoch.“
Hra so žetónmi
Vedci vyskúšali dva druhy experimentov pomocou farebných žetónov. V prvom prípade mohli deti a šimpanzy rozdeliť odmenu bez súhlasu ostatných. V druhom zase vďaka spolupráci s ostatnými žetóny získať, v prípade detí výmenou za nálepky, v prípade šimpanzov za banány.
Kým pri druhom experimente boli deti aj šimpanzy spravodlivé a s partnerom sa podelili, v modifikovanej verzii hry, keď nemuseli spolupracovať s ostatnými hráčmi, väčšina využila sebeckú možnosť a odmenu si nechala pre seba.
Vedcov pri týchto hrách však prekvapilo aj ďalšie zistenie: keď sa šimpanz zachoval nespravodlivo, jeho spoluhráč mu dal nesúhlas najavo – syčal, kričal a často naňho pľuval vodu. Deti sa pri nespravodlivom rozdelení tak–
isto sťažovali.
„Porovnávanie svojej odmeny s druhými môže byť skutočne dôležité,“ dodala Proctorová aj podľa portálu LiveScience.
Ako človek
Podobné pokusy naznačujú, že ľudský zmysel pre spravodlivosť nemusí byť unikátny a zrejme je výsledkom dlhšieho evolučného vývoja. Dosiaľ sa pritom predpokladalo, že zvieratá vždy využijú najsebeckejšiu možnosť.
„Šimpanzy nemajú blízko len k ľudskému zmyslu pre spravodlivosť, ale zvieratá v skutočnosti môžu mať rovnaké preferencie pri výbere ako človek,“ zdôrazňuje podľa britského denníka spoluautor štúdie Frans de Waal.
Šimpanzy aj ľudia majú podľa vedcov životné skúsenosti s neférovým výsledkom, ktoré z nich môžu urobiť jedincov citlivých na možnosť trestu.
