BRATISLAVA. Tradičná interpretácia ten príbeh opisuje takto: kedysi pred tisícročiami si naši predkovia uvedomili, že tie nebezpečné zvieratá z divočiny by sa celkom hodili pri love.
Na viacerých miestach a v rôznom čase, no najmenej pred desaťtisíc rokmi tak zobrali vlkom šteňatá a vychovali ich medzi ľuďmi.
Na konci evolučnej cesty bol pes, jeden z najvernejších zvieracích spoločníkov človeka.
Nový výskum naznačuje, že tento pekný príbeh mohol v skutočnosti prebehnúť úplne prozaickejšie. Vlci si zrejme zvykli na prítomnosť ľudí a najmä na ich odpadky. Postupne svoje telá prispôsobili zvyškom ľudskej stravy a práve toto prispôsobenie ich odlišuje od divokých príbuzných.
Spoločný vývoj
Tím švédskych genetikov sa rozhodol preskúmať rozdiely, ktorými sa dnešné psy odlišujú od vlkov. Vedci z univerzity v Uppsale podľa štúdie v magazíne Nature zistili, že genóm psov a vlkov sa líši v 36 oblastiach.
Takmer dvadsať z nich je zodpovedných za zmeny v mozgu, vďaka čomu sú psy prispôsobivejšie, spoločenskejšie a vyhľadávajú človeka.
Ďalšie odlišnosti však ukazujú, ako sa menil jedálny lístok týchto zvierat. Psy sa totiž dokázali dobre prispôsobiť ľudskej strave a výrazne lepšie trávia škroby.
Naši zvierací spoločníci sa teda môžu dobre stravovať aj obilninami a ich schopnosť tráviť potravu pripomína človeka.
„Prispôsobili sme sa veľmi podobne,“ hovorí pre magazín Science prvý autor štúdie Erik Axelsson. „Všetkým dramatickým zmenám, ktoré nastali v okamihu, keď vytvorili poľnohospodárstvo.“
Iná strava
Nový výskum podporuje tvrdenia, že psy možno ľudia nedomestikovali úmyselne. Skôr nastalo akési obojstranne výhodné spolužitie, keď sa predchodcovia dnešných domácich zvierat kŕmili ľudskými odpadkami a ľudské osady za to mimovoľne chránili ako vlastné teritóriá.
Jedli pritom aj rastlinnú potravu, evolúcia sa postarala o zvyšok. Pre psy a vlky sú tak dnes ideálne iné druhy potravy.
„Každý deň dostanem e-mail od nejakého majiteľa psa, v ktorom sa ma pýta, či by mal svojho psa kŕmiť ako vlka,“ dodáva pre Nature americký genetik Robert Wayne. „Myslím, že štúdia na túto otázku konečne odpovedala. Nie.“
