Čo bol najväčší vedecký objav či najvýznamnejší vedecký výskum v roku 2012 vo svete?
Ako som už spomenula vlani, podľa môjho názoru nie je možné objektívne vybrať najvýznamnejší objav. Uvádzam práce, ktoré ma nejakým spôsobom oslovili a dosahujú aj dobré bibliometrické kritériá (kvalitný časopis, citovanosť).
Nebudem rozoberať význam výsledkov v súvislosti s Higgsovým bozónom - tie prenechám fyzikom - ale musím aspoň spomenúť potešujúci fakt, že z celkového počtu niekoľko sto autorov je minimálne 13 zo Slovenska, z Bratislavy aj z Košíc.
V oblasti biofyziky sa dosiahli významné pokroky v štúdiu štruktúry membránových bielkovín - receptorov pre rôzne signálne molekuly (asi 5 prác rôznych kolektívov). Tento výskum pokladám za veľmi náročný a aj veľmi dôležitý pre pochopenie funkcie membránových receptorov, proteínov nutných pre život vyšších organizmov. Napríklad aj tohtoročná Nobelova cena za chémiu bola udelená za objav membránových receptorov spriahnutých s G-proteínmi.
Ako konkrétnu prácu však opäť uvádzam (tak ako vlani) výsledok určenia štruktúry proteínu pomocou „voľno-elektrónového lasera“, t.j. lasera, ktorý vyžaruje RTG žiarenie na základe interakcie relativistických elektrónov s periodickým magnetickým poľom v silných ale veľmi kratučkých (femtosekundových) pulzoch.
V práci Sebastiena Bouteta zo Stanfordskej univerzity a kolektívu (53 autorov zo 17 inštitúcií z USA, Nemecka, Holandska a Švédska): „High-Resolution Protein Structure Determination by Serial Femtosecond Crystallography“, Science 337:362-364, 2012 autori určili štruktúru „školskej“ molekuly lyzozýmu (klasickými metódami bola táto štruktúra určená už v niekedy v šesťdesiatych rokoch, momentálne je jeho štruktúra známa s rozlíšením 0.65 Å (t.j. 6.5 x 10-11 m)).
Avšak klasickými metódami sa študujú kryštály veľké rádovo ~0.1 kubických milimetrov. Novou metódou bola určená štruktúra kryštálov s približne miliónkrát menším objemom, a to s rozlíšením 1.9 Å. Použili na to asi milión „snímkov“ získaných jednotlivými pulzmi RTG žiarenia. Tento výsledok je veľmi dôležitý, pretože príprava kryštálov vhodnej veľkosti je pre určovaní štruktúry proteínov často limitujúcim krokom, a poznanie štruktúry proteínov je často nevyhnutné pre pochopenie ich funkcie.
Čo bol najväčší vedecký objav či najvýznamnejší vedecký výskum v roku 2012 na Slovensku či v spolupráci so slovenskými vedcami? A čo bol najväčší slovenský vedecký objav či najvýznamnejší slovenský vedecký výskum za 20 rokov existencie samostatného Slovenska?
Na tieto otázky odpovedám spoločne. Vedeckú významnosť výsledku z hľadiska danej krajiny je veľmi ťažké posudzovať, pretože na každú vedeckú tému tu máme obvykle iba jeden kolektív.
Preto existujú inštitúcie ako Akreditačná komisia SAV alebo ARRA, ktoré presne definujú kritériá posudzovania a na ich základe hodnotia jednotlivé kolektívy. Z hľadiska dlhodobého hodnotenia je limitujúcim faktorom aj to, že v deväťdesiatych rokoch minulého storočia bola ekonomická situácia vo vede taká zlá, že veľa slovenských vedeckých pracovníkov trávilo väčšinu času v zahraničí; z vlastnej skúsenosti aj od kolegov viem, že nie vždy bolo možné, aby sa na publikácii vyskytla adresa slovenskej vysielajúcej inštitúcie, a to aj v prípadoch, keď väčšina intelektuálneho vkladu pochádzala od slovenského pracovníka.
Ako hodnotiť takéto práce? Ako porovnávať medzi sebou výsledky malých kolektívov a veľkých, bohatých laboratórií?
Výsledky získané na Slovensku (so slovenskou infraštruktúrou) s výsledkami mnohonárodných kolektívov? Ako porovnávať „little science“ a „big science“?
Čo je najdôležitejšie: impakt faktor časopisu, počet citácií, aplikovateľnosť výsledku, alebo miera, do ktorej autori prehĺbili pochopenie prírodných javov? Odpovede na tieto otázky závisia od osobného nastavenia daného človeka.
Autor: ved
