Kúpime novým ľuďom letenku na Mars?

Technika nás nenahradí, ale postupne s ňou splynieme v jeden informačno-energetický celok, pre nás zatiaľ nepredstaviteľný


Profesor Jozef Kelemen (*1951 v Nových Zámkoch) sa venuje umelej inteligencii a súvisiacim oblastiam informatiky. Pôsobí na rôznych vysokých školách na Slovensku i v zahraničí. Viedol autorský kolektív prvých vysokoškolských skrípt a prvej vysokoškolskej učebnice o umelej inteligencii v Československu. V roku 2001 predsedal programovému výboru 6. európskej konferencie o umelom živote v Prahe. Uverejnil niekoľko monografií, vysokoškolských učebníc a kníh obsahujúcich vedecké eseje a vyše 50 pôvodných vedeckých článkov s významnou medzinárodnou odozvou.

Umelá inteligencia človeku nepochybne pomáha. Trebárs len tým, že sa vie orientovať v prostredí, kam sa nedostaneme (na Mesiaci alebo na Marse, prípadne v ťažkých podmienkach u nás na Zemi). Inteligentný robot bez problému manipuluje nevybuchnutým granátom. Zhovárali sme sa o tom s profesorom JOZEFOM KELEMENOM, odborníkom na umelú inteligenciu.Keď hovoríme o robotoch, nie je slovo inteligentný v ich prípade prisilné?

„Inteligencia má rozmanité úrovne. Pre nás najvyššiu predstaviteľnú úroveň dosahujú naše vzťahy s naším, ľudským prostredím. Nielen fyzikálnym, samozrejme, ale aj kultúrnym, etickým, právnym, estetickým. Inú úroveň dosahuje trebárs pri psoch, inú pri mravcoch, ešte nižšiu pri baktériách. Dosť nízka je úroveň takto chápanej inteligencie pri strojoch, najmä ak ich vkladáme do celej komplexnosti nášho ľudského sveta. Keď ich však vložíme napríklad len do extrémne jednoduchého sveta šachu, kam sa niekedy aj my – ľudia – radi ponárame, je kvalita ich vzťahu s týmto prostredím celkom presvedčivá.“

Áno, nie je to tak dávno, čo počítač Deep Blue porazil majstra sveta v šachu. A to je pádny argument v prospech umelej inteligencie. Možno to však vidieť aj inak. Počítač hrá dobre šach, lebo rýchlo ráta varianty, nerobí chyby, nenechá sa ničím vyrušiť, neuvedomuje si svoje vlastné ja – jednoducho nemá emócie. Nezdá sa vám?

„Emócie sú v ľudskom konaní mimoriadne dôležité. Pocit netrpezlivosti nám asi umožňuje riešiť problémy bez toho, aby sme upadli do zdĺhavého zvažovania všetkých možností, ktoré prichádzajú do úvahy. Aby sme ich porovnávali podľa všetkých možných kritérií a potom sa multikriteriálne rozhodovali o tom, čo teda v skutočnosti máme urobiť. Súcit nás mnohokrát núti konať neracionálne. Tak isto obyčajná rozjarenosť či zamilovanosť. A naopak – koľkokrát je impulzom pre naše neracionálne konanie zlosť alebo nenávisť! Emotívne stavy v nás vznikajú z rozmanitých príčin. Zásluhou chemických procesov v našich organizmoch a nepochybne aj zásluhou určitých stavov v našej vnútornej reprezentácii sveta. Keď sa nám raz, v nie príliš vzdialenej budúcnosti, podarí dostatočne hlboko spoznať a efektívne napodobiť tieto mechanizmy, nepochybne sa nám podarí dostať emotivitu aj do strojov.“

Naozaj som počul dobre – v nie príliš vzdialenej budúcnosti?

„Napriek tomu úspešné pokusy existujú. Napríklad robotická hlava schopná napodobniť mimiku ľudskej tváre v rozmanitých emotívnych stavoch. Hovorila o nej práve v Prahe na 6. európskej konferencii o umelom živote Cynthia Breazealová z amerického Massachusetts Institute of Technology. V Opave mám diplomantku, ktorá sa pokúša urobiť čosi podobné. Len emotívne stavy by nenadobúdala robotická hlava, ale tvár na obrazovke počítača, a to podľa toho, ako s ním zaobchádza jeho používateľ. Azda ako pre používateľov techniky by pre nás bolo veľmi dobré, keby s nami dokázali stroje komunikovať nie ‘strojovo chladne‘, ale podľa toho, akú náladu máme. Keby sme boli trebárs nesústredení, tak by to stroj zistil a podľa toho by sa začal správať. Keby zistil, že sme smutní, správal by sa súcitne, keby sme boli veselí, zažartoval by. Keby sme boli mrzutí, pokúšal by sa nám opraviť náladu. Nebolo by to skvelé? Bude to skvelé!“


Na tom, či šachový automat bratislavského rodáka Johanna Wolfganga von Kempelena bol podvod alebo nie, sa vedci zatiaľ nedohodli. Napriek tomu sme sa s profesorom Kelemenom, odborníkom na umelú inteligenciu, akosi symbolicky stretli blízko bratislavskej kaviarne Roland, kde stojí replika (žiaľ nefunkčná) Kempelenovho šachového stroja. FOTO – ARCHÍV

Hej, bude to skvelé. Zatiaľ ma môj domáci šachový program skôr deptá, najmä vtedy, ak sa mu podarí vyhrať niekoľko partií po sebe. Nikdy nepoľutuje nedokonalého človeka, naopak, vysmieva sa mu.

„Upokojím vás. Počítač je len relatívne jednoduchý stroj, kým vy ste neuveriteľne všestranný a komplikovaný stroj. Až sa vám asi po prehratej partii ani nechce veriť, že tak univerzálne a komplikované ‘niečo‘, ako ste vy, je v podstate tiež stroj. V určitom zmysle sme všetci stroje.“

To by však znamenalo, že uskutočnenie myšlienky umelej inteligencie takpovediac „v plnej paráde“ môže byť zhodné s tým, čo sa teraz deje v biológii (genetické manipulácie, klonovanie). Vzniknú dvaja „noví ľudia“, jedného vytvoria technici, druhého genetici. Keď sa nový a určite dokonalejší Homo inteligensis začne rozmožovať (predpokladám, že bez sexu), nebude pre obyčajných smrteľníkov lepšie, ak si rýchlo kúpia letenku na Mars a začnú celý vzrušujúci príbeh ľudstva odznova?

„Ja to vidím trocha inak: Nech sa snažia technici i biológovia. S ľudským druhom treba niečo robiť, inak vyhynie. Zablokovali sme už prakticky všetky možnosti prirodzeného výberu, ktoré by mohli v ľudskej populácii fungovať. Už zďaleka neprežívajú len najschopnejší. Už dnes pripomíname podaktorí viac, iní menej, nejaké biotechnické hybridy. Skoro všetci nosíme okuliare, mnohí majú v ústach umelé zuby, v končatinách umelé kĺby, tlkot srdca je umelo stimulovaný, krv čistia umelé obličky… Tento proces nik nezastaví. Nik dnes neodhadne, čo z nás bude trebárs o 500 rokov. Nás nenahradí technika, my s ňou postupne splynieme v jeden zatiaľ pre nás nepredstaviteľný a v našich snoch možno hrozivý informačne-energetický celok. Neodsťahujeme sa na Mars. Tam asi pošleme naše roboty, tú nízku kastu našich služobníkov, pripravenú byť šťastnými vo svete, ktorý pre nich pripravíme. Takže nám nebudú závidieť. Je celkom možné, že ani nebudú nič tušiť o našej existencii. Tak, teraz ste spokojný, keď ste silou-mocou chceli nejaké to sci-fi?“

Neviem, či je to sci-fi, alebo skôr literatúra faktu ďalekej budúcnosti. Pri podobných predpovediach ma však trochu vyrušuje, že všetko, vrátane ľudskej existencie a teda aj výdobytkov umelej inteligencie, akosi visí na vlásku. Nie je to nijaký vopred naprogramovaný evolučný proces od menej dokonalého k dokonalejšiemu. Skôr je to prešľapovanie na mieste v mínovom poli. Americký paleontológ David Raup napísal prekrásnu knihu O zániku druhov. Kladie si v nej aj otázku, či človek vďačí za doterajšie relatívne úspešné prežívanie skôr svojim génom a evolúciou nadobudnutej nadradenosti, alebo skôr náhode a šťastiu. Na záver hovorí, že nevie, ale má pocit, že je to skôr náhoda a šťastie, čo doteraz drží ľudskú civilizáciu na planéte Zem pri živote. Čo si myslíte vy?

„Za náhodu sme veľmi často náchylní považovať to, čoho vysvetlenie sme zatiaľ neodhalili. O evolúcii vieme dnes veľmi málo.

Sem-tam sa nájde nejaká skamenelina a hľadá sa jej miesto v reťazi biologickej evolúcie. Evolúcia je však všeobecnejší jav. A dnes sa začína s týmto javom experimentovať v inom, ako biologickom kontexte. Napríklad v informatike. Evolúcia je totiž omnoho bezprostrednejšie informatickým ako biologickým javom. Evolučné a genetické programovanie sú dnes veľmi populárnymi oblasťami výskumu informatiky. Cestou umelej evolúcie, teda mimoriadne rýchlo sa striedajúcimi generáciami mutujúcich programov v dnešných počítačoch, sa stávajú programy vystavené selekčnému tlaku zo strany experimentátorov, primeranejšími pre riešenie určitých problémov. Na Sliezskej univerzite v Opave sa moji kolegovia na Ústave informatiky zapodievajú napríklad umelou evolúciou určitých orientačných schopností robotov, alebo trebárs evolúciou muzikantských schopností elektronického bubeníka.“

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  7. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  8. Kam do tepla v januári?
  9. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  5. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  6. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  7. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  8. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  9. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  10. Stavebná fakulta STU pozýva na Deň otvorených dverí!
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 16 401
  2. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 6 846
  3. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 118
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 298
  5. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 603
  6. Kam do tepla v januári? 2 417
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 338
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 105
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 242
  10. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa 1 101

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Boli sme na Babišovom Čapím hnízde. Nikde nikto, len hotel takmer plný

Žiadny podvod, opakuje český premiér. Podvod naznačujú európski vyšetrovatelia.

ŠPORT

Svitko na Dakare skončil, doplatil na ťažký pád

Slovák bol priebežne na ôsmom mieste.

DOMOV

Exekučná amnestia sa blíži, štát by odpúšťal dlhy

V poisťovni Dôvera chce dlhy odpustiť štyritisíc ľudí.

KOMENTÁRE

Búrka po tichu na Balkáne

Neznámi páchatelia zastrelili umierneného politika v Kosove, Srbi sú až podozrivo rozčúlení.

Neprehliadnite tiež

OBJEKTÍV

Najmenšia mačka na svete je zároveň aj najlepší zabijak

Dospelé mačky vyzerajú ako mačiatka.

Za šírenie Čiernej smrti môže človek, hovorí provokatívna štúdia

Morová pandémia zabila v polovici 14. storočia viac než tretinu obyvateľov Európy.

Snažil sa zastaviť svoje kýchnutie, roztrhol si hrdlo

Vzácny prípad ukazuje, prečo by ste nemali zadržiavať kýchanie.

Ryba si vie vďaka génom zahojiť chrbticu. Aj ľudia ich majú

Ľudia a ryby z radu mihuľotvarých mali pred miliónmi rokov spoločného predka.

Čierna diera si dvakrát grgla. Potvrdili, že čierne diery oddychujú

Vzdialená galaxia pomaly požiera svojho vesmírneho suseda.