BRATISLAVA. Stalo sa to pred šesťdesiatimi rokmi. James Watson a Francis Crick vtrhli do krčmy neďaleko svojho cambridgeského laboratória, nadšene rozhadzovali rukami a rozprávali o objave zásadného tajomstva života.
Slávni budúci nositelia Nobelovej ceny práve zistili, že dva dlhé reťazce chemických látok sa okolo seba stáčajú do akejsi špirály. A táto dvojzávitnica nie je nič menšie ako DNA, nositeľka genetickej informácie, náš pro?gram života.
V skutočnosti však slávni biológovia to tajomstvo neobjavili celé. Teraz vedci zistili, že v ľudských bunkách sa nachádza aj ďalšia forma DNA. No namiesto dvojzávitnice sa objavuje úplne iná štruktúra: akýsi zvláštny štvorec. DNA nie z dvoch, ale zo štyroch reťazcov.
Desaťročia cesty
Fakty
DNA
Deoxyribonukleová kyselina sa nachádza v jadre bunky.
Je v nej zakódovaná celá genetická informácia bunky.
Zväčša vyzerá ako stočená dvojzávitnica.
O podobnej teoretickej možnosti vedeli odborníci už dlhšie.
V laboratóriách občas vytvorili podobnú zvláštnu štruktúru, obzvlášť pri nadbytku guanínu - jednej zo štyroch dusíkatých báz DNA. Považovali to však skôr za exotickú raritu než za užitočný smer výskumu.
Tento postoj sa však začal meniť, keď si vedci všimli, že takéto takzvané G-kvadruplexy majú v sebe aj jednobunkové nálevníky, skutočné živé organizmy v prírode.
Tím Shankara Balasubramaniana z Cambridgeu sa preto niekoľko desaťročí po Watsonovi a Crickovi rozhodol otestovať prítomnosť čudesnej štruktúry aj v ľudských bunkách. A na svoje prekvapenie zistil, že Watson s Crickom zväčša mali pravdu, no niekedy DNA vyzerá aj u človeka inak.
„Za desať rokov sme prešli dlhú cestu,“ hovorí pre BBC Balasubramanian. „Od jednoduchej myšlienky k naozajstnému videniu jestvujúcej látky.“
Liečba rakoviny?
Vedci sledovali kultúry ľudských buniek v rôznych štádiách vývoja. Ešte predtým však vytvorili bielkovinové protilátky, ktoré sa mali viazať špeciálne na záhadné štvorcové štruktúry.
Tieto protilátky navyše označili tak, aby ich mohli neskôr sledovať a nasnímať. Vďaka tomu zistili, kedy a kde sa štvorreťazcová DNA objaví. Menej ich už prekvapilo následné odhalenie, že môže súvisieť s rakovinou.
G-kvadruplexy sa totiž podľa štúdie v odbornom magazíne Nature Chemistry objavovali vtedy, keď sa bunka pripravovala na delenie: a to nielen v strede chromozómov, no najmä na ich koncoch, takzvaných telomérach.
Tie v skutočnosti bunky chránia a svojím skracovaním vlastne riadia starnutie človeka. Pri rakovine sa však zvyknú zblázniť. Čudná štvorcová štruktúra DNA by tak v skutočnosti mohla byť dobrým cieľom pre budúcu liečbu nádorov.
„Ešte je skoro, no keď presne zistíme, kde sa tieto štruktúry objavujú v genóme, môžeme sa lepšie naučiť riadiť gény a ďalšie bunkové procesy,“ zdôrazňuje aj pre magazín Nature Balasubramanian. „A potom zabrániť ochoreniam ako rakovina.“
Vedci zdôrazňujú, že sú ešte len na úplnom začiatku takejto cesty. „No dúfam, že náš objav spochybní dogmu, že dnes naozaj rozumieme štruktúre DNA,“ uzatvára molekulárny biológ.
