Prehľad extrémov, ktoré zvládol náš stratosferický modul

Padal rýchlosťou 362 kilometrov za hodinu a teplota okolo neho sa menila až o 50 stupňov Celzia.

(Zdroj: STSProject.net)

Modul STS–S z projektu SME v stratosfére ukázal údaje o prostredí pri hranici vesmíru.

BRATISLAVA. Bol projektovaný na extrémy a tie zvládol bez komplikácií. Utorkový let slovenského modulu STS–2 – SME v stratosfére, ktorý uskutočnili rádioamatéri z STSproject.net, nám priniesol podrobné dáta z troposféry a stratosféry až do výšky 38 kilometrov.

Extrémny bol už termín štartu. Letelo sa v zime a v čase, keď hrozili silné „jet streamy“ – prúdenia vzduchu, ktoré mohli balón zaniesť aj stovky kilometrov ďaleko.

Balón naplnený héliom letel o štyri kilometre vyššie, než sa čakalo. Počas letu modul zhotovil stovky fotografií a vyše dve a pol hodiny videozáznamu, ktorý bežal aj po tom, ako pomerne tvrdo dopadol na zem.

Teplota vždy neklesá

Prístroje na palube potvrdili, že teplota nad nami automaticky so stúpajúcou nadmorskou výškou neklesá. Kým na štarte bolo tesne pod nulou, vo výške deväť kilometrov teplota prekročila mínusovú hranicu 51 stupňov a potom sa opäť otepľovalo na mínus dvadsať.

„V spodnej stratosfére dochádza k pohlcovaniu ultrafialového žiarenia a podstatná časť tepla vzniká z tohto procesu,“ hovorí Jozef Pecho z Ústavu fyziky atmosféry Českej akadémie vied.

Druhým faktorom podľa neho je, že v tejto časti stratosféry je prítomný ozón, veľmi intenzívny skleníkový plyn. Pohlcuje tak nielen UV žiarenie, ale aj časť tepla zo spodnej vrstvy – z troposféry.

Zrýchlenie na 360 km/h

Väčšina prístrojov fungovala aj po náraze na zem pokrytej asi pätnástimi centimetrami snehu. Pri dopade modul narazil rýchlosťou 23,4 kilometra za hodinu.

Extrémne bolo zrýchlenie, ktoré modul zaznamenal krátko po prasknutí balóna v miestach, kde ešte pre riedky vzduch nefungoval padák. Za tridsať sekúnd sa „rozbehol“ z nuly smerom k zemi na 362 kilometrov za hodinu.

Klimatológ Pecho hovorí, že techniku a balón veľmi namáha aj prelet z troposféry do stratosféry.

Medzi týmito vrstvami sa pohybujú jet streamy rýchlosťou okolo 600 kilometrov za hodinu. Kozmické žiarenie v 38 kilometroch nie je také silné, že by ohrozilo fungovanie prístrojov v slovenskom stratosférickom module.

Čísla, ktoré priniesol modul

  • Najvyššia dosiahnutá výška: 38 003 metrov.
  • Dĺžka letu: 2:29:01, z toho pád: 38 minút 32 sekúnd.
  • Najvyššia rýchlosť v páde: 100,6 m/s vo výške 36 861 m.
  • Rýchlosť stúpania: 4 m/s - 9 m/s.
  • Údaje z najvyššieho bodu: teplota ­20,4 st. C, vlhkosť 0 %, teplota v module +20,3 st. C, barometrický tlak 3,87 hPa.
  • Najnižšia teplota: - 51,3 st. C vo výške 9060 m.
  • Najvyššia zaznamenaná teplota: na zemi -1,5 st. C.
  • Tlak pri zemi v čase štartu: 1012 hPa.
  • Teplota vnútri modulu: +16,7 st. C až +32,2 st. C.

Stál viac času ako peňazí

Ľudia z stsproject.net ukázali, že na úspešný let do stratosféry nepotrebuje eurofondy.

BRATISLAVA. Hoci v USA či vo Veľkej Británii vyletelo do stratosféry niekoľko desiatok amatérskych balónov, slovenský STS–2 bol iný.

Nešlo o skladačku „na kľúč“, ale o originálny modul. Niesol minikamery s hmotnosťou len 13 gramov, fotil zábery vo výške 38 kilometrov s rozlíšením 16 megapixelov a po celý čas posielal online cez amatérske rádiopásma fotky.

Väčšina zariadení vnútri vrátane plošných spojov aj samotný modul sú originálnym riešením slovenských rádioamatérov.

Celé zariadenie bez padáka a nosných laniek vážilo len jeden kilogram, aj preto vyletelo až nad 38 kilometrov. Konštruktéri nad ním strávili niekoľko stoviek hodín.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  4. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  5. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  7. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  8. Rastie nám pokrivená generácia?
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  1. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  4. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  5. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  6. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  7. Detské zúbky sú veda
  8. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  9. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 8 787
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 3 162
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 679
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 137
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 299
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 256
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 031
  8. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 995
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 828
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 751

Téma: SME v stratosfére


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Žiadne potraviny a autobus raz za týždeň. Okraj kraja, na ktorý sa zabudlo

Ľudia v Prešovskom samosprávnom kraji o práci župana veľa nevedia. Trápia ich najmä cesty a nezamestnanosť, ale aj životné prostredie.

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.

Čo je nové na SME

SMEnaživo: Diskusia s kandidátmi na bratislavského župana

Príďte dnes o 18.00 diskutovať.

Neprehliadnite tiež

Ničnerobenie a knihy. Desať najlepších spôsobov, ako si oddýchnete

Najväčšia štúdia o oddychu mala prekvapivé výsledky.

Najrýchlejší kábel zrýchli internetové prepojenie medzi Európou a Amerikou

Kábel rozloží riziko výpadkov pri katastrofách na východnom pobreží USA.

Ako vedci vyvíjajú roboty, ktoré chodia ako ľudia

Kývať nohami nestačí. Ak chcú roboty chodiť, musia najprv pochopiť možnosti svojho tela.

Odomykanie mobilov obrazcom nie je bezpečné

Všetci rozmýšľame príliš podobne.