Čo najzásadnejšie sa z pohľadu klímy deje v stratosfére?
Z dlhodobého pohľadu stratosféra podobne ako troposféra podlieha významným teplotným zmenám - týka sa do predovšetkým spodnej stratosféry a vrstvy, v ktorej sa vyskytuje ozón. V dôsledku tak výraznej redukcie ozónu v oblasti oboch zemských pólov v posledných tridsiatich rokoch, ako aj stále sa zosilňujúcemu skleníkovému efektu troposféry, teplota v spodnej stratosfére klesá.
Ako veľmi klesá?
Za posledných tridsať rokov sa spodná stratosféra ochladila o približne 0,2 až 0,5 °C - prízemná troposféra sa naopak oteplila o 0,2-0,4 °C. V prospech faktu, že za stratosférickým ochladzovaním možno vidieť najmä zosilňujúci skleníkový efekt planéty hovorí aj to, že k ochladzovaniu dochádza aj vo vrstvách ležiacich nad stratosférou.
Konkrétne v mezosfére, čo je 50 až 80 kilometrov nad povrchom. Tam sa ochladilo o päť až desať stupňov. Ochladzovane stratosféry v poslednom období je jedným z hlavných argumentov, ktorý podporuje teóriu o ľuďmi podmienenej klimatickej zmene.
Čo by sa stalo, keby sme stratosféru nemali?
Význam stratosféry spočíva v dvoch zásadných bodoch. Oba sú však dôsledkom prítomnosti významných koncentrácii ozónu.
Ako konkrétne?
Stratosféra je vrstva atmosféry, v ktorej na rozdiel od nižšie ležiacej troposféry nedochádza k poklesu teploty s výškou. Vďaka prítomnosti ozónu a výraznej absorpcii ultrafialového žiarenia sa spodná a stredná stratosféra ohrieva priamo od slnečného žiarenia.
Takto sa v stratosfére vytvára veľmi silná vertikálna inverzia teploty, ktorá podobne ako prízemné inverzie v zime a na jeseň blokuje vertikálne výstupne pohyby vzduchu. Táto skutočnosť je pre planétu veľmi podstatná.
Ako?
Stratosféra, podobne ako pokrievka na hrnci, bráni významnejšiemu úniku plynov, vodnej pary a pevných častíc z troposféry do vyšších vrstiev atmosféry. Planéta a najmä jej atmosféra je tak ochránená pred podstatnou časťou straty vody.
Okrem toho, význam stratosféry spočíva aj v prítomnosti už spomínanej ozónosféry, ktorá povrch Zeme chráni pred zhubnými účinkami UV žiarenia. Nebyť stratosféry, život na Zemi by sa určite nevyvinul do svojej dnešnej podoby.
Vieme povedať, ako a prečo stratosféra vznikla?
Presne nevieme, kedy došlo k vzniku samotnej stratosféry, no za predpokladu, že ako samostatná vrstva je podmienená prítomnosťou výraznej teplotnej inverzie a ozónosféry, jej vznik spadá do obdobia pred približne 2,3 miliardami rokov. V tomto období začala byť atmosféra bohatá na molekulárny kyslík, pochádzajúci z fotosyntézy primitívnych jednobunkových organizmov.
Predtým kyslík nebol?
Nie, že by kyslík začal vznikať až v tomto období, 2, 5 miliardy rokov po vzniku Zeme, no jeho prevažná časť, ktorá sa uvoľnila do atmosféry, okamžite reagovala s železom a inými minerálmi v zemskej kôre. Vznikali mohutné vrstvy červených sedimentov.
Od obdobia spred 2,3 miliardami rokov však už žiadne červené sedimenty nevznikali, čo sa prejavilo hromadením kyslíka v atmosfére. A práve v tomto období sa začala formovať aj prvá ozónosféra, s ktorej vznikom veľmi pravdepodobne súvisel aj vznik samotnej stratosféry.
