Recenzia: Medal of Honor Warfighter patrí do výslužby

Séria vojnových hier Medal of Honor to s hráčmi tiahne už od minulého tisícročia, kedy zaujala atmosférou známou z veľkých filmových hitov. Vylodenie sa na Omaha Beach bolo nezabudnuteľným zážitkom, ktorý sa pri nových dieloch už bohužiaľ neobjavuje.

Nevýrazná kampaň

Úpadok celej série Medal of Honor je badateľný už niekoľko rokov a situáciu nezmení ani Warfighter. Vývojári sa tu síce snažia priniesť mix rôznorodých misií a príbehu, čo sa dotýka osobného života hlavných hrdinov, no celok je nevyvážený a po chvíli začne nudiť.

Tréning s teroristami, automobilové preteky po trhovisku, nočná misia na Filipínach počas tajfúnu, diaľkové ovládanie malého bojového vozidla a to všetko prepletené útržkami z osobného života hlavného hrdinu.

Zažijete to už behom prvej hodiny hrania, no výsledkom nie je pocit zaujímavej kampane. Spojené dokopy to ako celok nefunguje a bez aspoň čiastočného stotožnenia sa s hlavným hrdinom alebo príbehom sa kampaň stáva nudnou.

Má aj svetlé momenty

V dobe herného sucha sa hru oplatí prejsť aspoň kvôli niektorých svetlým momentom. Prekvapivo dobre spracovaný je režim spomaleného času.

V hre sa vyskytuje vždy pri vykopnutí dverí s hodením oslepujúceho granátu. Hráč má pár sekúnd na to, aby využil chvíľu prekvapenia a zneškodnil čo najviac nepriateľov.

Niekedy vedia prekvapiť aj nepriatelia, ktorí nepotrebujú nastavenie najvyššej úrovne na to, aby vám pošteklili nepriestrelnú vestu spŕškou presne mierených striel. Bezhlavé nabehnutie do otvoreného priestranstva znamená istú smrť a postup v hre je potrebné si niekedy poctivo vybojovať.

Po zvládnutí sólo kampane môžete svoje sily vyskúšať v on-line bitkách, kde medzi sebou súťažia národy. Slovensko je aktuálne na chvoste prvej stovky.

Prečo to padá?

Technická stránka hry je mierne kontroverzná. Na jednej strane je tu veľmi pekná grafika, ktorej nároky na výkon počítača nie sú zbytočne prehnané. Prostredie vyzerá reálne, množstvo detailov prekvapí hlavne pri prvej automobilovej naháňačke.

Lietajúce krabice, hustá premávka, vydesení chodci a desiatky odskakujúcich sliepok dokážu vytvoriť pocit žijúceho mesta. Z daždivého počasia na Filipínach začnú oziabať nohy a detonácia budovy doslova zatrasie vašim monitorom a vženie prach do očí.

Čo sme nečakali, je občasné padanie hry. To bolo kritizované už pri začiatku predaja, no ani niekoľko týždňov nestačilo k tomu, aby sa vývojári dopracovali k úspešnej náprave.

Je to nuda

Kým na začiatku éry akčných hier z vojnového prostredia stačilo prísť s priemernými ingredienciami, dnešný hráč vyžaduje výrazne viac. Medal of Honor Warfighter pritom nie je v základe zlou hrou a má niekoľko svetlých momentov. Problémom je ale určitý stereotyp, a niekoľko nudne spracovaných misií.

Hneď na začiatku to je napríklad naháňačka na autách – vynikajúce prostredie, sliepky lietajúce vzduchom, no zbytočne dlhé a do prenasledovaného auta treba vraziť v presný moment.

Počas samotnej jazdy to nedokážete a ak náhodou výraznejšie spomalíte, môžete začať odznova.

Atraktívnosti hry nepridá ani snaha o vymyslenie zaujímavého príbehu. Veľmi nefunguje a rozpačitá mimika postáv spôsobí aj pri smutných scénach maximálne zdvihnutie jedného obočia.