PRAHA, BRATISLAVA. Atmosféra našej planéty sa člení na päť základných vrstiev. V dvoch najspodnejších troposfére a stratosfére sa sústreďuje viac ako 99 percent všetkej hmoty vzduchového obalu Zeme.
Práve tieto dve vzduchové vrstvy, navzájom oddelené pomerne výraznou teplotnou hranicou, ovplyvňujú náš život asi najvýznamnejšie. Kým však v troposfére vznikajú všetky procesy a deje, ktoré súvisia s počasím a klímou, stratosféra predstavuje úplne odlišný svet.
Svoju nižšie ležiacu susedku totiž chráni nielen pred zničujúcim pôsobením zhubného ultrafialového žiarenia, ale aj pred stratou drahocennej vody.
Bráni úniku vody
Názov stratosféra sa odvodzuje od latinského slova stratus alebo stratum a znamená vrstva. Stratosféra sa totiž na rozdiel od troposféry vyznačuje tým, že vzduch je tu vo vertikálnom smere usporiadaný do stabilných vrstiev, ktoré sa navzájom len minimálne premiešavajú.
Vzduch sa tam pohybuje najmä v horizontálnom smere, pričom prevažuje pohyb smerom od rovníka k pólom. Paradoxom tiež je, že teplota vzduchu s rastúcou výškou neklesá. Dokonca sa v porovnaní s troposférou javí ako teplejšia vrstva, keďže na okraji troposféry býva aj mínus päťdesiat či až mínus osemdesiat stupňov.
Vďaka tejto anomálii tak stratosféra blokuje akékoľvek ďalšie výstupné pohyby vzduchu vznikajúce v troposfére.
Znamená to, že letné búrky, ktoré vznikajú ako dôsledok zahrievania zemského povrchu slnečným žiarením, by v podmienkach nejestvujúcej stratosféry rástli do výšky aj desiatok kilometrov. Zem by v priebehu niekoľkých stoviek tisíc až miliónov rokov takto mohla prísť o všetku vodu na zemskom povrchu.
Ozón a ochladzovanie
Kľúčový v stratosfére je ozón. Ten nielenže pohlcuje UV žiarenie a chráni zemský povrch pred nebezpečným pôsobením, ale funguje aj ako silný skleníkový plyn.
Teplo šíriace sa z nižších vrstiev atmosféry, ale tiež to vznikajúce pri absorpcii ultrafialového žiarenia molekuly ozónu pohlcujú a ohrievajú vzduch vo svojom okolí. Vo výškach okolo 27 až 35 km tak vystupujú teploty vzduchu až k desiatim stupňom.
Stratosféra však podobne ako troposféra podlieha zásadným teplotným zmenám. V dôsledku redukcie ozónu v oblasti oboch zemských pólov v posledných 30 rokoch, ale aj stále sa zosilňujúcemu skleníkovému efektu troposféry teplota v spodnej stratosfére klesá.
Ochladzovanie stratosféry v poslednom období je navyše jedným z hlavných argumentov, čo podporuje teóriu o ľuďmi podmienenej klimatickej zmene.
Autor pracuje v Ústave fyziky atmosféry, AV ČR Praha.
Autor: Jozef Pecho
